IVANKA PRI NITRE, MOJMÍROVCE. Génius v oblasti poľnohospodárstva, riadenia a ekonomiky. Meno Karola Appela malo cveng v celom Uhorsku. Napriek dosiahnutých úspechom však Appel postupom času upadol do zabudnutia.
Jeho pôsobenie a vplyv na celé Uhorsko vyťahuje na svetlo sveta historik Peter Keresteš, riaditeľ Štátneho archívu v Nitre. Ten spolupracuje aj na expozícii venovanej Appelovcom, ktorú chystajú v regionálnom múzeu v Mojmírovciach.
Appel zorganizoval prvé konské preteky
Napriek tomu, že Nitra a celé okolie sa dlho označovalo za mekku poľnohospodárstva, o Appelovcoch sa doteraz takmer nevedelo. A to ani napriek tomu, že išlo o špičkových priekopníkov v tejto oblasti.
Appelovci pôsobili v Mojmírovciach vďaka Karolovi Appelovi, ktorý sa v roku 1797 stal hospodárskym riaditeľom majetkov grófa Jozefa Huňadyho. Karol Appel bol odborníkom z praxe, odchovancom hospodárskeho inštitútu v Štutgarte.
"Žiaden aristokrat nemal takého odborníka na riadenia majetkov. Riadil ich ako veľkopodnik a presadzoval pritom moderné metódy v poľnohospodárstve - začal napríklad odvodňovať močiare, odvodnil územia medzi Nitrou a Trnovcom nad Váhom, zavádzal pestovanie nových druhov krmovín a plodín ako zemiaky či kukurica. Bol tiež konštruktérom, navrhol nový pluh," vymenováva časť zo zásluh Karola Appela historik Peter Keresteš.
Appel tiež dosiahol úžasné výsledky v šľachtení koní či oviec. S jeho osobou sa spája založenie viacerých vynikajúcich žrebčínov na juhozápadnom Slovensku. Vlastný chov na panstve v Mojmírovciach založil v roku 1811.
Jeho zásluhou sa v roku 1814 konali prvé verejné konské dostihy v celom Uhorsku. Presné miesto nie je dodnes jasné, išlo pravdepodobne o Poľný Kesov. V prameňoch sa spomína bežecká dráha.
Desiatky tisíc oviec
V Mojmírovciach Appel zriadil hospodársku školu, kde sa učili novým, pokrokovým praktikám. Spolupodieľal aj na zriadení hospodárskych spolkov v Uhorsku, ktoré združovali hospodárskych úradníkov.
Appel tiež zaviedol chov šľachteného hovädzieho dobytka i oviec. "Za jeho éry začali Huňadyovci obchodovať s vlnou. Bol po nej veľký dopyt, vyvážali ju do Holandska alebo do Veľkej Británie," hovorí Peter Keresteš.
A že to teda nebolo iba pár ovečiek, ktoré kde-tu ostrihali a vlnu predali, o tom svedčia čísla z historických dokumentov, ktoré sa podarilo pri objasňovaní Appelovho života nájsť. Na území Slovenska chovali okolo roku 1820 asi 11-tisíc až 12-tisíc kusov oviec. V rámci všetkých majetkov, teda aj na území Maďarska, to bolo až 40-tisíc oviec. "Len v chotári Mojmíroviec a Poľného Kesova mali okolo 5-tisíc oviec. Kedysi sa ovce nechovali na severe, ale na juhu, kde boli veľké a rovinaté lúky. Krajina v tom čase bola iná ako dnes," povedal historik. Okrem spomínaných obcí sa tisícky oviec pásli v okolí Trnovca nad Váhom alebo Rastislavíc.
Huňadyovci sa v 19. storočí vďaka Karolovi Appelovi zaradili k najvýznamnejším chovateľom oviec v celom Uhorsku.
Gróf dal v Mojmírovciach postaviť Appelovi pomník
Appel sa podľa Keresteša stal legendou už za svojho života. Huňadyovcom ho závideli všetci aristokrati. "Jeho služby sa stali známe, spravil si z toho 'živnosť'. Začali si ho preto externe najímať aj iní aristokrati na poradenstvo pri riadení majetkov. Takto radil napríklad grófovi Michalovi Esterházimu na panstve Tomášikovo pri Galante," povedal Keresteš.
Za všetky zásluhy povýšili Karola Appela do šľachtického stavu. Jeho pomník stojí v Mojmírovciach, dal mu ho tam postaviť samotný gróf Huňady.
Appel mal troch synov, tí však potom mali už iba dcéry. Dodnes žijú potomkovia Appela po praslici. Zachovali sa osobné predmety Karola Appela ako sú cestovný kufor, príbory, servítky s iniciálami, herbár, fotografie. Tieto veci budú vystavené v Mojmírovciach, vo vznikajúcej expozícii venovanej Appelovcovm. Budú tu tiež listy, ktoré si otec písal s trojicou synov.
