JELENEC. Odhadom až tristo žiab ročne sa podarí ročne preniesť ochrancom prírody na úseku medzi Jelencom a Chatovou osadou pod Gýmešom. Každoročne ochranári popri ceste vybudujú asi kilometrovú zábranu, ktorá znemožní žabám dostať sa na frekventovanú cestu, kde na ne číhajú smrtiace kolesá áut.
Žaby sa na cestu masovo dostávajú na jar. Smerujú z lesa do jazera, kde kladú vajíčka a kde prebieha oplodňovanie. Rizikom pre ne je práve cesta k jazeru, pretože prebieha nárazovo a do vody tiahnu naraz až stovky žiab. Naspäť žaby prenášať netreba, od jazierka sa späť do lesa vyberajú postupne.
Kilometrové ochranné pásmo
Približne kilometrovú ryhu, do ktorej osadili zábrany podoprené kolíkmi, natiahli strážcovia prírody popri ceste za Jelencom minulý štvrtok. Asistovalo im pritom aj niekoľko praktikantov z univerzity, no natrafili sme tu aj na žiaka základnej školy.
Štrnásťročný Kevin Babčan sem prišiel so svojím otcom, ktorý je strážcom prírody. "Baví ma pomáhať zvieratám, chcem, aby žaby prežili rozmnožovanie. Zrazené žaby vidím skoro všade, treba im pomôcť, aby sa vyhli kolesám áut," povedal Kevin. "My sme išli na prax na Správu Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a pridelili nás sem. Sme spokojní s takouto praxou, je to zaujímavé," povedal Jozef Šeliga, študent ekológie a environmentalistiky.
Ako prebieha samotná pomoc žabám? "Vykopeme ryhu popri ceste, do ktorej osadíme zátarasu. Žaby na ňu narazia a až na cestu sa nedostanú. Potom sa žaby pozbierajú a prenesú na miestom kde bude prebiehať párenie," vysvetlil strážca prírody Karol Babčan. Dôležitý je aj správny prenos. Ak na žabe sedí viac samčekov, mali by ich najskôr rozdeliť a až potom preniesť do jazera, inak hrozí samičke udusenie.
"Celkovo tu ročne prenesieme asi tristo žiab. Po párení sa rozídu a pôjdu si po svojom," doplnil strážca prírody Karol Kmotorka.
Boj s poverami a fámami
Do jazera za Jelencom smerujú z neďalekého lesa ropuchy bradavičnaté. "Tieto obojživelníky obľubujú listnaté alebo listnato-ihličnaté lesy, kde prečkávajú zimu. Potom migrujú do vodných plôch, v ktorých sa narodili. Zapamätajú si trasu a je tragédia, keď tá vodná plocha medzitým zanikne, žaby sú potom dezorientované. Síce sa stane, že nakladú vajíčka v nejakej mláčke, ale tá o mesiac vyschne a potom nám žaby uhynú," hovorí Viktor Mlynek zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Ropucha bradavičnatá je jedným z prvých živočíchov, ktoré na jar smerujú na svoje liahniská. Dokáže vyprodukovať tisíc až desaťtisíc vajíčok. Ropucha dosahuje vek 25 až 30 rokov.
"Veľa ľudí ju považuje za nepriateľa, lebo sú povery, že keď sa ropucha napije z vody u hospodára, skapú mu sliepky alebo môžu prísť choroby zvierat. Aj proti takýmto fámam sa snažíme bojovať," vraví Viktor Mlynek.
Pripomína, že napríklad Francúzi sú gurmáni a ropuchy na ich tanieroch nemôžu chýbať. "Nie sú ani jedovaté, hoci ropucha má jed, ktorý strekne. Ale za desať rokov, čo zabezpečujeme prenos a záchranu ropúch, sa nám ešte nestalo, že by niekoho zasiahol ten jed tak, aby musel byť ošetrený, alebo že by niekto ochorel či oslepol, ako vravia niektoré fámy," podotýka Viktor Mlynek.
U nás je ropucha bradavičnatá chránená zákonom. Jej spoločenská hodnota je 230 €.
