NITRA. Z týždňového pracovného pobytu na Sicílii sa nedávno vrátil Ivan Gontko, bábkoherec a umelecký šéf Starého divadla Karola Spišáka. S veľkým úspechom tu predstavil svoje vlastné rodinné divadlo Tyjátr, ktorým pokračuje v zachovávaní slovenského tradičného bábkového divadla. Z nášho kraja bol na prestížnom festivale ľudového umenia a folklóru jediný, zo Slovenska bola ešte Ťažká muzika z Terchovej.
Zápis získali spolu s Českom
Nitran sa zúčastnil už 72. ročníka Festivalu mandľových kvetov, ktorý sa konal v archeoparku Údolie chrámov v meste Agrigento. Tento rok sa organizátori rozhodli venovať prezentácii prvkov zapísaných do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Pozývali nositeľov týchto prvkov, ktorí už pred tým museli figurovať v národných zoznamoch nehmotného kultúrneho dedičstva.
„Jedným z prvkov, ktorý bol zapísaný vlani v decembri v Etiópii, bolo Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách ako tradičné interpretačné umenie, pretože sme s našimi susedmi vypracovali historicky prvú spoločnú nomináciu. Bohužiaľ, keďže týždeň predtým v krajine vyhlásili výnimočný stav, neriskovali sme osobnú účasť. Slávnosť prebiehala bez našej priamej prítomnosti, do diskusií sme sa zapájali prostredníctvom telemostu,“ hovorí Ivan Gontko.
„Zápisu v Addis Abebe predchádzal v roku 2013 zápis tradičného bábkarstva na Slovensku do národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorý iniciovali Slovenské centrum pre tradičnú kultúru, Slovenské centrum UNIMA, konkrétni bábkari a inštitúcie.“
Podľa Gontka zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO prináša prestíž, ale hlavne prácu. Mnohí sa mylne domnievajú, že automaticky aj peniaze, ale tie môžu prísť až nakoniec. Najprv treba tradičné bábkarstvo doma i vo svete prezentovať ako stále živé interpretačné umenie, ktoré má svojich pokračovateľov.
Hrali v slovenčine
Na festival išiel Nitran ako jeden z predkladateľov a spracovateľov nominačných spisov a zároveň nositeľ prvku tradičného slovenského bábkarstva. Z podujatia si okrem množstva zážitkov priniesol aj spomienkovú plaketu s názvom Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách.
V sicílskom Agrigente sa predstavil so svojím Tyjátrom, s ktorým brázdi ulice Slovenska i cudziny už ôsmy rok. Spolu s dcérou Ivanou zahral dve predstavenia Dona Šajna, ktorý je už klasikou v repertoári tradičných bábkarov. Spolu s domácou sicílskou „Operou dei Pupi“ z Palerma boli jedinými zástupcami tradičného bábkového divadla.
Program prebiehal pod holým nebom, v divadle, kostoloch. Na začiatku i v závere festivalu prešiel mestom sprievod účinkujúcich, ktorý si nenechalo ujsť odhadom takmer 30-tisíc divákov. Mesto jednoducho žilo festivalom.
V rámci prezentácie tradičného umenia sa podľa Gontka vystriedalo veľa rôznorodých prvkov. Bol tu napríklad jordánsky súbor, ktorý predvádzal mužské vojenské spevy, súbor z Iránu zas prezentoval tradičné svadobné obrady, litovský súbor sa predviedol viachlasnými spevmi.
„Na festivale nešlo o ceny. Mňa teší, že sa nám tradičné slovenské bábkarstvo podarilo odprezentovať v mekke tradičného sicílskeho bábkového divadla. Medzi početnými divákmi boli deti aj dospelí, naše predstavenie sa im páčilo. Hrali sme v slovenčine,“ pokračuje Gontko.
„Najprv som mal obavy, lebo pozvanie na festival prišlo na prelome rokov a nemali sme čas preložiť text hry do taliančiny. Urobili sme len preklad bulletinu s obsahom hry, ktorý dostali všetci diváci, a v taliančine som ich spolu s verklíkom pozval na predstavenie. Napokon, diváci hre ani nemuseli rozumieť, popri výraznej vizuálnosti predstavenia vnímali najmä melódiu a rytmus reči.“
K sviatku odohrajú Môjho Malého princa
Účasť slovenského bábkarského umenia na sicílskom festivale Nitran vníma aj ako malý príspevok k Svetovému dňu bábkového divadla, ktorý bude v utorok 21. marca. Staré divadlo Karola Spišáka k sviatku odohrá hudobno-tanečnú inscenáciu Môj Malý princ, Ivan Gontko svoje predstavenie Herkules zas v sídle SĽUK-u v Rusovciach.
Tak ako každý rok, aj v tomto roku vydala UNIMA, najstaršia mimovládna organizácia UNESCO, prehlásenie k Svetovému dňu bábkového divadla. Jeho autorkou je bábkarka, režisérka a výskumníčka bábkového divadla Nancy Lohman Staub z New Orleans.
„Vo svojom prehlásení sa zamýšľa nad tým, ako technický pokrok a technológie napĺňajú sen o spolupráci bábkarov celého sveta. Ten začalo snívať niekoľko nadšencov bábkového divadla v roku 1929, keď v Prahe založilo UNIMA, medzinárodnú organizáciu bábkarov,“ vysvetľuje Ivan Gontko.
„Vďaka novým technológiám sa informácie o práci bábkarov, ich aktivitách, ale aj histórii a tradíciách dostávajú medzi ľudí bez akýkoľvek obmedzení a podnecujú tak ďalšiu spoluprácu. Tak sa napĺňa poslanie UNIMA, o ktoré šlo zakladateľom tejto organizácie pred takmer 90 rokmi.“



