Kým mnohé zväzy bedákajú, že nemajú rozhodcov, šéfka tých nitrianskych sa nesťažuje, pod palcom ich má presne osemdesiat! „Sama som rozhodovala, poznám ich problémy, viem sa vžiť do kože rozhodcov. Začiatky vo funkcii neboli ľahké, dôvera vedenia zväzu ma však potešila a myslím, že sme odvtedy urobili kus dobrej roboty. Nie je to ľahké, na futbal ostáva čas až po pracovných povinnostiach a rodine, ale všetko sa musí stihnúť,“ hovorí Alenka, pyšná mamička triapolročného Mateja. „Kopačky už má, do lopty kope rád, uvidíme, ako mu to pôjde na tréningoch na ihrisku.“
Pri otázke, v čom tkvie úspech jej práce s rozhodcami, čo dokumentuje ich vysoký počet, sa usmeje. „Spokojná budem až vtedy, keď ich budeme mať sto, čo ešte nejakú dobu potrvá. Robíme aktívne nábory, v tomto smere spolupracujeme aj s klubmi a radosť mi robia aj naše dievčatá-rozhodkyne, ktorých máme osem,“ vytiahne ďalší tromf v podobe opeknievajúceho rozhodcovského stavu.
„Minulý rok sme našim rozhodcom kúpili športovú výstroj Adidas v hodnote desaťtisíc eur, všetci dostali dresy, vychádzkové súpravy aj zápasové tašky, toto gesto zo strany vedenia nášho zväzu si vážime. Dobrú partiu robíme aj s futbalovým výberom našich rozhodcov, vedie ich môj manžel a tri roky po sebe chalani vyhrali turnaj dvanástich výberov oblastných futbalových zväzov na západnom Slovensku,“ pochváli Alenka aj futbalové schopnosti nitrianskych rozhodcov.
Alena Jančoková Žáčiková je riaditeľkou základnej školy, futbalom žije aj v práci. „Máme školský výber, ktorý hrá v Minilige Miroslava Stocha, každý by chcel byť v družstve, naši žiaci by pre futbal urobili čokoľvek,“ dodáva pani riaditeľka, ktorá v prípade potreby zaskočí aj na poste trénera.

Autor: Peter Vály