NITRA. Martin Daniš pracuje v Nitrianskej galérii. Je produkčným koncertnej sály, ale podieľa sa aj na aktivitách galérie. A čo vie možno len málo návštevníkov galérie, napísal knižku pre deti. Jeho debut O chlapcovi, ktorý hľadal vôňu čokolády, si úspešne razí cestu medzi malých i veľkých čitateľov. A nielen knižka samotná, pretože jej hlavní hrdinovia a niektoré predmety majú i svoju 3D podobu.
Knižka sa dožila aj medzinárodného úspechu - nedávno sa s výberom viacerých slovenských titulov dostala na výstavu do mesta Montreuil, ktoré je súčasťou metropolitnej oblasti Paríža.
Vymyslel Heurékov spoza hraníc vesmíru
Svojím príbehom mladý autor oživil maličkých mužíčkov – Heurékov, ktorí na našu planétu prišli až spoza hraníc vesmíru. Ich úlohou je odovzdať magickú silu a vrátiť sa späť. Každý, kto túto silu od Heuréka získa, získa výnimočnosť. Na Zemi zostane už len posledný Heurék Chris, ktorý sa rozhodne svoju magickú silu odovzdať vôni čokolády. Nie je na to sám, všetkými dobrodružstvami ho sprevádza Macko Sobotka. V trochu uletenom príbehu stretnú kravu pasúcu sa na slnečnici, aj kúzelníka, ktorý má v brade sovu. Trošku záhadnou postavou je mlčanlivý ale múdry malý „Dražovčan“.
„Možno je to pre niekoho trochu nečakané, že som vydal knihu pre deti. Ale myslím si, že to, že robím s výstavami, ma do istej miery dosť ovplyvňuje. Dotyk s umením vo mne rozvíja fantáziu, imaginatívnosť, takže moja knižka nemusí byť až takým prekvapením,“ povedal Martin Daniš, rodák zo Zlatých Moraviec.
Pôvodne ani nemyslel, že by vydal knižku. Po večeroch si doma písaval príbehy, ku ktorým ho inšpirovali aj samy deti. Počas leta totiž už niekoľko rokov pracuje aj ako vedúci v letných táboroch a je len prirodzené, že si tu priamo pri zdroji overil, čo deti baví a zaujíma, čo radi čítajú, o čom sa medzi sebou rozprávajú.
„Počet na seba nadväzujúcich kapitol postupne narastal, až som dal dokopy jeden celistvý príbeh o chlapcovi Chrisovi a Mackovi Sobotkovi. Deti sa často na mene medvedíka smejú a chcú vedieť, prečo sa tak volá, ale ani ja sám neviem. Väčšina mien a názvov je výsledkom mojej náhlej inšpirácie, vyhrabal som ich až niekde z podvedomia,“ usmieva sa Martin.
„Niektoré sú zas vyslovene účelové, vymyslené na základe niečoho. Napríklad mesto Ecybo, v ktorom sa Chris a Sobotka ocitnú, je vlastne taká slovná hračka. Keď slovo prečítate odzadu, „objavíte“ Obyce. To je obec, odkiaľ pochádzajú moji starí rodiča a kde som často trávieval letné prázdniny.“
Kapitolám sa Martin snažil vymyslieť výstižné a zaujímavé názvy, aby deti bavilo čítať ďalšie a ďalšie dobrodružstvá hrdinov, napríklad Ako sa zmestí všetka čokoláda sveta do dlane, Ako bezpečne ukradnúť cirkusárku a žirafu, Ako získať vôňu oblakov, Ako správne odpovedať v hádankových horách či Ako sa ospravedlniť smetiaku.
Potešil pacientov na Kramároch
Keď už bol príbeh na svete, Martin dostal nápad „oživiť“ hlavné postavičky knihy a niektoré predmety, aby s nimi mohol chodiť hrávať deťom mini divadielko. Predstavil si ich vo forme hračiek z látok a iných materiálov. Cukrový domček vyrobila Katarína Prídavková, po ktorej aj pomenoval jednu rozprávkovú ulicu, grafity majster Ivo Greguš farebne dotvoril smetiak. Hračky ušila Johana Jašková. Riadila sa síce jeho opisom, ale pridala aj riadny kus svojej fantázie.
„Do mojej predstavy sa fantasticky trafila. Všetci sú jej látkovými hračkami unesení, deťom sa veľmi páčia. Už mi po prezentáciách aj niektoré zmizli,“ pousmial sa Martin, ktorý svoje divadielko s vôňou čokolády predstavil najprv deťom svojich kamarátov, neskôr ním potešil aj malých pacientov na Kramároch v Bratislave.
„Potom mi napadlo, že by bolo super, keby k hračkám vznikla aj tlačená verzia príbehu. Ponúkol som ho rôznym vydavateľstvám. Z Goralingy, ktoré sa skôr sústredí na historickú literatúru, ale aj detské knihy, mi už dva dni po zaslaní príbehu zavolali, že ho vydajú. Bol som nesmierne šťastný.“
Ešte predtým, ako Martin rozprávku s hračkami ponúkol vydavateľstvám, dostal ďalší nápad - už „žijúce“ postavičky nafotiť.
„Fotky robil môj veľmi dobrý kamarát Martin Sipták. Keď som za ním prišiel s takouto prosbou, najprv na mňa nedôverčivo pozrel, čo to vymýšľam, ale išiel do toho, čo ma veľmi teší. Vtedy som ešte stále nevedel, či príbeh vyjde aj knižne, ale dodatočne som veľmi rád, že v nej nemám obyčajné ilustrácie, lebo knihu robia zaujímavou a nevšednou i tieto fotografie. Niektoré grafické veci v knižke robila aj moja sestra Nikoleta.“
Chystá sa aj do Krakova
Prvýkrát Martin knižku aj s postavičkami predstavil na bratislavskom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2016. S veľkou škatuľou, z ktorej vyťahoval látkových hrdinov, sa neskôr vybral na prezentácie po školách nielen v Nitre, ale aj v Topoľčiankach, Senici, Bratislave či Trnave. So svojím vydavateľstvom sa chystá i do Popradu a keďže knihu vytlačil Spolok Slovákov v Poľsku, prezentáciu bude mať aj v Krakove.
„Deti príbeh oživený bábkami zaujal. Boli zvedavé, ako skončí, chceli, aby som pokračoval, aj keď už bol prezentácii s divadielkom koniec, čo ma veľmi teší. Musím totiž povedať, že keď som medzi deti išiel po prvý raz, bol to pre mňa ohromný stres. Mal som príbeh, postavičky, do ktorých som investoval čas aj peniaze a bol by to nakoniec prepadák? To som si nechcel pripustiť.“
Kniha je plná fantázie, krásy, radosti, dobrodružstva, vtipných i poučných myšlienok. Nesie podtitul Príbeh pre tých, ktorí dokážu veriť neuveriteľnému.
„Chlapec Chris splnil, čo mal a nakoniec sa vrátil medzi svojich. Môj odkaz deťom, ale aj dospelým, ktorí príbeh budú čítať, je, aby mal každý v sebe vieru v dobro, fantáziu a v niečo neuveriteľné až nemožné,“ dodal Martin Daniš.
