NITRA. Najnovší film Únos nitrianskej režisérky aj scenáristky Mariany Čengel Solčanskej láme rekordy návštevnosti kín. Podľa TA3 dosiahol prvú priečku vo víkendovej návštevnosti slovenských a českých filmov v našich kinách. Prekonal tak megahit Všetko alebo nič alebo film Červený kapitán či Bathory Juraja Jakubiska.
Politický triler je inšpirovaný skutočnými udalosťami okolo únosu prezidentovho syna a atmosférou polovice 90. rokov minulého storočia. Mafia prepletená s tajnými službami sa neštíti žiadneho zločinu. Mladá novinárka Marta nájde na Nový rok v predzáhradke rodičovského domu bratovu odrezanú hlavu v igelitovej taške. Príšerný nález ju vtiahne do príbehu, v ktorom si mocou posadnutí ľudia upevňujú svoju moc za každú cenu, cez mŕtvoly.
Nie je rekonštrukciou udalostí
Ako na tlačovej konferencii pri uvedení filmu povedal jeho producent Milan Stráňava z JMB Film & TV Production, impulz vznikol zhruba pred siedmimi rokmi po prečítaní knižky Dominika Dána Popol všetkých zarovná.
„Odvtedy aj príbeh, aj scenár doznal veľa zmien. Urobili sme niekoľko zlých pokusov, ktoré nás od témy odvádzali, ale táto posledná verzia je najbližšie pravde. Film nie je rekonštrukciou udalostí, je to umelecký film. Časť filmového príbehu je inscenovaná a niektoré scény pripomínajú udalosti, ktoré sa udiali v tom čase," potvrdil Stráňava.
Réžiu zveril Mariane Čengel Solčanskej. Ako povedal, nechcel človeka, ktorý si tie veci spájal so svojím životom, ktoré ho priamo zasiahli. „Ona bola v tom čase dieťa, týkalo sa jej to len okrajovo a pristúpila k tomu absolútne bravúrne. Naštudovala si materiály, dala tam príbeh, podľa ktorého je úplne zjavné, že mnohí ľudia nechceli byť v tom čase účastní politických procesov, ale boli do nich zatiahnutí," objasnil Stráňava vznik filmu, ktorý stál zhruba 1 350 000 eur.
Problémom boli detaily všedného dňa
Podľa slov režisérky Mariany Čengel Solčanskej je témou filmu myšlienka, že ľudský život je viac než štát. A je úplne jedno, či štátna moc prikáže ublížiť jednotlivcovi, alebo, ako sa napríklad stalo pred osemdesiatimi rokmi, celej skupine obyvateľstva.
„Únos vznikol výlučne pre slovenského diváka. Zahraničný ma v tomto prípade nezaujímal. Je to naša minulosť a náš kostlivec v skrini, ktorého vyťahujeme na svetlo Božie,“ povedala Solčanská.
Pri svojej práci sa vždy bojí iba toho, aby vznikol dobrý film. „Film totiž, na rozdiel od iných druhov umení, existuje iba v okamihu, keď sa naň niekto díva. Bez diváka nemá žiadny zmysel. A Únos je dobrý film.“
Pred tvorbou snímky si prečítala všetko, čo bolo k danej téme napísané a pozrela si všetko, čo sa nakrútilo. Okrem iného jej pomohlo, že vyštudovala politológiu. Zvyšok je pamäť. „Najťažšie bolo rozpamätávanie sa na detaily všedného dňa v 90. rokoch. Všetci v tvorivých profesiách, ktorí sme na filme robili, sme totiž mladší než štyridsať rokov,“ objasnila režisérka.
Na otázku, či je spokojná, keď vidí výsledok (nielen) svojej práce, Solčanská odpovedala: „Dnes už výsledok nevidím. A už nikdy ho neuvidím. Každý svoj film si poslednýkrát v živote pozriem na kontrolnej projekcii. Vidíte, to je napríklad rozdiel medzi divadlom, ktoré je umením okamihu, a filmom, ktorý je večný. To vysvetľujem aj hercom na pľaci, unaveným, uponáhľaným a rozptýleným z nakrúcania denných seriálov - že ak sa okamžite nedajú dokopy a nedostanú v tejto konkrétnej chvíli zo seba to najlepšie, žiadnu ďalšiu možnosť mať nebudeme.“
Réžiu v DAB by neodmietla
Film Únos nakrúcali 28 dní. Od prípravy režisérky po premiéru prešli viac než tri roky. Nakrúcali v Bratislave a bezprostrednom okolí, v Nitre, Dražovciach, vo Svätom Juri. „Nitrianske lokácie snáď nemusím vymenovávať, domáci ich okamžite spoznajú,“ podotkla Solčanská.
O vynikajúce výkony sa vo filme postarali Rebeka Poláková, Ján Greššo, Juraj Hrčka, Maroš Kramár, Ady Hajdu, Milan Ondrík, Dano Heriban, Ingrid Timková, Peter Oszlík, Jakub Rybárik, Gabriela Dolná, Milan Mikulčík, David Hartl, Vladislav Plevčík a ďalší herci. Mnohí sú z Nitry.
„Herci museli byť talentovaní a musela som im veriť, že pre film urobia všetko, čo môžu a vedia,“ zdôvodnila výber režisérka, ktorá do svojich filmov vždy obsadzuje aj nitrianskych hercov. „Patria k slovenskej špičke. Akurát mi pripadá čudné, že mi Divadlo Andreja Bagara nikdy neponúklo réžiu divadelnej hry. A to by som teda neodmietla,“ prezradila s úsmevom.
Rolu Prezidenta vo filme stvárnil Ján Greššo, jeho manželku hrá Eva Pavlíková. V politickom trileri nehral po prvý raz, napríklad v českom seriáli České století stvárnil rolu Gustáva Husáka.
„Bol som prekvapený, keď ma režisérka obsadila do postavy Prezidenta. Podoba tam nie je veľká. Ale vlastne tam ani nemala byť, rovnako ako konkrétne mená postáv vo filme, to bol zámer,“ hovorí Ján Greššo. „Prezidenta som sa snažil stvárniť ako sklamaného, ukrivdeného človeka, ktorému ublížili ľudia, ktorým veril. Mal svoje predstavy o tom, ako formovať spoločnosť, ťažko znášal intrigy ľudí okolo seba a praktiky štátnej moci.“
Postavu Chalaniska hrá vo filme Milan Ondrík. „Keď sa ma ľudia pýtajú, či to je ten konkrétny človek, ktorý má v priezvisku l a x, tak áno, je to ten človek. A či by som bol rád, keby si to ten človek pozrel? Áno, pretože bude určite spokojný, že to hrá taký sympatický človek," zasmial sa Ondrík.
Doplnil, že má pocit, že sa filmom niečoho dotýkame, možno nebezpečných vecí, možno vecí, o ktorých treba hovoriť, ale každopádne podstatných vecí, pretože ako národ sme nepoučiteľní - z histórie 90. rokov, ale aj histórie Slovenského štátu. „Bol by som veľmi naivný, keby som si myslel, že tento film zmení Slovensko, ale možno sa niekto zamyslí," dodal Ondrík.
(zdroj: Archív filmu Únos )
(zdroj: Archív filmu Únos)
