NITRA. Staré cintoríny, chrámy, náboženské artefakty, prírodné zákutia... Zvyšky židovstva na Slovensku v trochu melancholicky ladených fotkách zachytáva spoločná výstava dvoch fotografov. Yuri Dojc sa prezentuje snímkami pod názvom Last Folio (Posledná kapitola) a Igor Leicht časťou s názvom Fragments (Fragmenty).
Keďže Yuri Dojc, svetoznámy slovensko-kanadský umelecký a komerčný fotograf žije v zahraničí, na vernisáži seba i svoju tvorbu návštevníkom predstavil vo videoreportáži.
Porozprával sa s nami Igor Leicht, rodák zo Šale, ktorý od narodenia žije v Galante. Fotí odmalička.
„Vyrastal som u strýka vo fotoslužbe, kde bol vedúcim. Mal som asi 3,5 roka, keď mi leštička prvýkrát pricvikla prsty. Fotenie ma jednoducho „chytilo“,“ hovorí Igor Leicht. „Skončil som elektrotechnickú školu, to bola vtedy veľká móda, ale ja som stále rozmýšľal o tom, ako sa vrátiť k fotografii. Podarilo sa mi to počas štúdia na televíznej a filmovej akadémii v Izraeli, kde som žil skoro 10 rokov. Práve tu som sa začal venovať tematike náboženských fotografií a duchovných obrazov. Pracoval som tu ako kameraman a fotograf, v rovnakej pozícii dnes robím v Slovenskej televízii.“
Pri fotografovaní autor špeciálne techniky nepoužíva, fotí väčšinou s prirodzeným svetlom, ktorému trochu „pomáha“. Jeho snímky obrazom i slovom zachytávajú momenty z Biblie.
„Yuriho podobne ladené fotky sú viac dokumentárne, moje skôr také pocitové. Pod snímkami sú úryvky z Biblie alebo moje myšlienky, ktoré diváka navádzajú istým smerom pri vnímaní toho, čo vidí,“ vysvetľuje Leicht. „Na fotke je napríklad havdalah sviečka, ktorá sa zapaľuje vtedy, keď končí najväčší židovský sviatok šabat. Sviečka je spletená z troch farieb, ktoré v Kabale predstavujú tri najväčšie živly – modrá vodu, červená oheň a biela vzduch. Existuje aj vysvetlenie, že farby symbolizujú muža, ženu a dieťa - vzplanú v jeden oheň a prechádzajú do dymu – duchovného života. Keď sviečka dohorí, nasleduje 6 pracovných dní a v dyme na fotografii sa mi náhodou zobrazila šestka, je to také symbolické.“
Ako ďalej popisuje, na inej fotke je rukoväť z Tóry, ktorá vyzerá ako kvapka. Kvapka múdrosti, ktorú sme dostali do Boha. Stará kniha s odlúpeným obalom na snímke je zas akoby chlieb „upečený“ z písmen, ktorý je potravou pre dušu.
Igor Leicht by si želal, aby návštevníci výstavy nezabudli, že aj toto všetko je súčasťou našej kultúry. Nie je to o inakosti, neoddeliteľne to patrí aj k slovenskej kultúre. „Výstavou sa chcem vrátiť ku koreňom, lebo z nich vychádzajú všetky náboženstvá,“ dodal Leicht.

