NITRA. Šestnásť rokov v ústave s maximálnym stupňom stráženia. To je trest pre 58-ročného Štefana Rákoczyho z Pohraníc, ktorý sa priznal k úkladnej vražde podnikateľa Dalibora Palatického z Nitry.
Páchateľ uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú pred týždňom schválil Špecializovaný trestný súd. Keď vyjde z väzenia, bude tri ďalšie roky pod ochranným dohľadom.
Bez nároku na odmenu
Vražda sa stala vlani v auguste. V rozsudku sa píše, že Štefan konal na objednávku bez nároku na odmenu. Zločin si mal objednať Miroslav Ž. (60), ktorý to popiera. Polícia ho aktuálne stíha na slobode.
Dôvodom na likvidáciu obete mal byť penzión na Zobore, ktorý pôvodne patril Miroslavovi Ž. V čase vraždy v ňom býval Dalibor, v Nitre známy ako kontroverzný podnikateľ.
Odsúdený Štefan sledoval jeho zvyklosti. V osudný deň, 26. augusta 2016, ho zastrelil ranou zo samopalu v momente, keď vystúpil z auta na parkovisku pred penziónom.
Na miesto činu mal Štefana niekoľko hodín predtým doviezť objednávateľ vraždy. Po streľbe nastúpil páchateľ na autobus aj so zbraňou, ktorú mal ukrytú v taške. Presunul sa k obchodnému centru na Chrenovej, kde ho mal podľa rozsudku čakať Miroslav Ž.
Odviezli sa k obci Jelenec, kde sa Štefan v slnečnicovom poli zbavil samopalu. Neskôr vypovedal, že ho dostal od objednávateľa vraždy.
Údajný objednávateľ vraždy Miroslav Ž. vlani, keď súd rozhodol o jeho vzatí do väzby. (zdroj: Ján Krošlák)Na rozhodnutie súdu čaká na slobode
Miroslav Ž. nedávno účasť na zločine pred novinármi poprel. „Ja som sa k tomu skutku nepriznal, lebo som nič také nespravil. Bol som 40 kilometrov vzdialený od mesta Nitry,“ vyhlásil.
Povedal, že Dalibor Palatický ho chcel pripraviť o penzión na Zobore, za ktorý mu nič nezaplatil. To bol dôvod, prečo naňho neustále nadával.
„Každý deň, nonstop a ten môj človek, ten ma počúval,“ povedal Miroslav o Štefanovi, ktorý si to vraj „zobral k srdcu“ a konal na vlastnú päsť. Štefan ale vypovedal niečo iné.
Miroslav Ž. čaká na súdny proces od 17. februára na slobode. Má vážne zdravotné problémy, trikrát do týždňa chodí na dialýzu.
O jeho prepustení z väzby rozhodol Najvyšší súd, ktorý poukázal na dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Orgány činné v trestnom konaní podľa neho nepostupovali s osobitnou starostlivosťou „prednostne a urýchlene a neriadili sa dôsledne tým, že väzba v prípravnom konaní môže trvať len nevyhnutný čas“.
