Sobota, 20. október, 2018 | Meniny má Vendelín

V hudobnej rozprávke Čarodejník z krajiny Oz bude dvanásť piesní

Inscenácia bude tak ako knižná predloha plná fantázie. Divák sa ocitne v čudesnej krajine, kde je všetko možné.

Herci SDKS počas skúšky s režisérom Petrom Oravcom (vľavo).(Zdroj: (ČE))

NITRA. V Starom divadle Karola Spišáka sa pomaly blížia do finále. Zhruba od polovice februára začali pracovať na naštudovaní hudobnej rozprávky Čarodejník z krajiny Oz. Premiéra hry na motívy knihy amerického spisovateľa Lymana Franka Bauma bude 21. apríla vo Veľkej sále. Inscenácia prinesie príbeh o malej Dorotke, jej psíkovi Totovi, strašiakovi Hastrošovi, plechovom drevorubačovi Plecháčovi a bojazlivom levovi Bojkovi, ktorí porazia zlú čarodejnicu Elfabu.

Najprv ho naľakala, potom si ju obľúbil

O zaradení predstavenia do repertoáru SDKS sa rozhodlo zhruba pred rokom. Divadlu titul ako jednu z možností navrhli režisér Peter Oravec s dramaturgičkou Slavkou Civáňovou. Nitriansky režisér má k „Čarodejníkovi“ tak trochu špeciálny vzťah. Knihu mu čítali rodičia, ale už ako malý sa s mamou vybral aj na divadelné predstavenie, ktoré však pre neho začalo aj skončilo šokom.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Keď som mal v roku 1982 necelé tri roky, táto inscenácia sa hrala v Divadle Andreja Bagara a mama ma na ňu zobrala. Anton Živčic začal predstavenie cirkusantským výstupom a buchol do bubna. Ja som sa hrozne zľakol, rozreval a museli sme ísť von. Potom som sa nielenže bál chodiť do divadla, ale aj zvonka okolo neho,“ spomína Oravec na rozprávku, ktorú DAB uviedlo ešte v dnešnej budove Starého divadla.

„Keď sa tieto priestory rekonštruovali, necelú sezónu divadlo hralo v koncertnej sále Župného domu. A tam som sa už nebál chodiť, neskôr som videl aj Čarodejníka Oza, stal sa mojím obľúbeným predstavením. Dokonca som si ho sám doma hrával – mal som bábky, divadelnú točňu som si spravil z kruhu Rotana na cvičenie a maminu som donútil, aby mi na bábky ušila kostýmy ako v Ozovi.“

Neskôr si Oravec to isté predstavenie zahral aj „naživo“ – v rámci dramatického krúžku na základnej škole sa mu ušla postava strašiaka Hastroša.

Využijú maping a rôzne druhy bábok

Čarodejník z krajiny Oz je veľká rozprávka, bude sa hrať s prestávkou, bez ktorej trvá hodinu a pol. „Bude aj trochu strašidelná, s tancujúcimi smrtkami a strašidlami, ale deti sa radi boja, takže si myslím, že si ju v sprievode rodičov radi pozrú deti už od 5 rokov. Bude to niečo medzi bábkovým divadlom, muzikálom, činohrou a laternou magicou,“ pokračuje Oravec. „Budeme využívať rôzne projekcie, maping, efekty a rôzne druhy bábok od mupetov, maňušiek, marionet až po tieňové a objektové bábky.“

Túžba človeka je mocnejšia ako všetky kúzla

Autorkou dramatizácie je Slavka Civáňová. Ako povedala, príbehom sa snažili rozvíjať práve témy, ktoré sa viažu k hlavným postavám.

„Rozprávku Čarodejník z krajiny Oz sme si zadefinovali ako rozprávku nielen o hľadaní domova, srdca, rozumu a odvahy, ale aj rozprávku o prekonaní seba samého, o viere, že človek dokáže všetko, ak bude naozaj veľmi chcieť. O tom, že ľudské dobro a úprimnosť porazia zlo a nenávisť a o tom že túžba človeka je mocnejšia ako všetky kúzla a čary,“ hovorí dramaturgička.

Líniu príbehu upravili tak, aby nesmierne dejovo členitá románová predloha bola prenosná na javisko a aby sa detský divák nestrácal v množstve malých príbehov a postáv.
„V našej adaptácii sme chceli dôsledne zachovať rozlíšenie dobra a zla, ich súboj, porazenie zla a na záver šťastný koniec. Dej sme podriadili najmä základným témam a tomu, aby hlavné postavy našli to, čo hľadajú - strašiak rozum, drevorubač srdce a lev odvahu. A, samozrejme, Dorotka cestu domov.“

Podľa Civáňovej je zaujímavé, že knižka nesie názov Čarodejník z krajiny Oz, pričom z hľadiska dejovej línie sa príbeh viažuci k samotnému čarodejníkovi Ozovi javí len ako jeden z viacerých príbehov, ktoré sa v rozprávke objavia. Divadelné aj filmové adaptácie knihy sa už väčšinou nevenujú príbehom o okrídlených opiciach, porcelánovej krajine, krajine Kvodlingov či príbehu o bojovných stromoch.

„Práve tieto záverečné príbehy sú už dejovo veľmi členité a zamotané. Adaptácie väčšinou končia odletom Oza na balóne a následným Dorotkiným návratom domov. A pre túto dejovú úpravu sme sa rozhodli aj v našej adaptácii.“

Dej v Baumovej predlohe začína v americkom štáte Kansas. V dramatizácii dej príbehu zámerne nechceli viazať na konkrétnu krajinu, tak vytvorili univerzálne Sivé údolie. Z tohto dôvodu neuviedli ani napríklad mesto Omaha, z ktorého pochádza Oz.

Pre deti aj dospelých

Pri adaptácii knihy chceli tvorcovia v texte zachovať poetiku nonsensu a surreálnosti, ale zároveň ponúknuť živý, komunikatívny a vtipný text, doplnený o chytľavé pesničky.

„Chceli sme, aby si našu inscenáciu užili deti od 5 rokov ale aj ich rodičia a starí rodičia. Nadsázka, vtip, či odkazy v texte sú často určené práve dospelému divákovi, bez toho, aby hrozilo, že detský divák niečomu neporozumie,“ pokračuje Civáňová.

„Samotná rozprávka je plná fantázie, čitateľ má pocit, že vkročil do čudesnej krajiny, kde je všetko možné. Práve nonsens v rozprávke rozvíja obrazotvornosť a fantáziu detí. Príbeh ich učí základným hodnotám - čo je to domov, srdce, láska, odvaha, rozum a múdrosť.“

Civáňová je tiež autorkou textov piesní. Jedine posledný song Niekde tam za tou dúhou je prebratý z filmovej muzikálovej verzie knihy. V hre je spolu 12 piesní, väčšinou však neposúvajú dej, skôr umocňujú a rozvíjajú emócie, situácie, prostredie, či charakter postáv.

„Jedinýkrát, kedy cez pieseň vyrozprávame príbeh, je pesnička čarodejníka Oza, ktorý v nej vysvetľuje, ako sa dostal do krajiny Oz a ako sa stal veľkým čarodejníkom. Texty piesní sú autorské a často rozvíjajú motívy, ktoré sa v pôvodnej predlohe vôbec neobjavujú,“ dodala dramaturgička.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 000
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 978
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 484
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 725
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 727
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 232
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 107
  9. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 5 951
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 955

Hlavné správy z MY Nitra

Šalianky s cenným skalpom (FOTO)

Hádzanárky Dusla si poradili so Slaviou Praha a preskočili ju v tabuľke. Tlieskalo im 650 divákov.

Mesto dá zrepasovať vianočnú výzdobu, nebude to lacné

Niektoré svietiace prvky vypadávali. V najhoršom stave je obloha.

Basketbalistky Nitry majú prvé víťazstvo

Vo štvrtom kole sa dočkali už aj zverenky trénera Pavla Horičku. Súboj dvoch tímov, ktoré ešte v tejto sezóne nevyhrali, zvládli s prehľadom.

Hroby z prvej svetovej vojny čistí suchým ľadom

Vojenský cintorín chcú vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku. Zatiaľ nie je v žiadnom režime ochrany.

Horká chuť, zlatistá farba. Najlepšie pivo kedysi vyrábali mnísi

Bohatí aj chudobní ho pijú už viac ako šesťtisíc rokov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vybrali SME

Už ste čítali?