ZLATÉ MORAVCE. Najdôležitejší zákon mesta - rozpočet - by už čoskoro nemusel byť úplne v rukách poslancov. Tých si síce obyvatelia zvolili, aby zastupovali ich záujmy, no v Zlatých Moravciach je na spadnutie novinka, podľa ktorej o časti rozpočtu rozhodnú priamo obyvatelia. Malo by sa tak udiať už pri rozpočte na budúci rok.
V malom si občiansky rozpočet mesto vyskúšalo už vlani. Obe mestské časti dostali po päťtisíc eur a bolo iba na nich, aby sa rozhodli, ako s peniazmi naložia. Prílepy napríklad rozhodli, že opravia prepadajúcu sa podlahu v kultúrnom dome.
O časti peňazí rozhodnú ľudia
Základná rovnica takzvaného participatívneho rozpočtu znie tak, že občania navrhujú a radnica realizuje. V praxi to vyzerá tak, že v mestskom rozpočte sa vyčlení určitá čiastka a o tom, na čo ju konkrétny obvod mesta minie, rozhodnú priamo jeho obyvatelia.
V Zlatých Moravciach chce takýto nápad dostať do praxe nezávislý poslanec Michal Cimmermann. Ten plánuje vyvolať rokovanie o občianskom rozpočte medzi mestským úradom a poslancami.
Mesto sa rokovaniu o takomto type rozpočtu nebráni. "Vedenie mesta je otvorené každému návrhu, pripomienke alebo postrehu zo strany poslancov a aj samotných obyvateľov," povedal primátor Dušan Husár.
Začína sa obvykle v malom
Na začatie celého procesu sa v rozpočte mesta musí vytvoriť samostatná kapitola, v ktorej sa vyčlení určitá čiastka na projekty. Poslanci tiež musia zdvihnúť ruku za nariadenie, v ktorom sa presne upraví celý proces participácie.
"Aký model fungovania sa vyberie, závisí od rozhodnutia samosprávy. Väčšina participatívnych rozpočtov začína pilotným projektom s malým rozpočtom maximálne vo výške pár tisíc eur," hovorí Cimmermann.
Na pripomienku, že obyvatelia predsa nemusia poznať, čo všetko spadá pod mesto a aké aktivity mesto dotuje, poslanec odvetil, že občania nebudú rozhodovať o všetkých položkách v rozpočte. "Na začiatku si na verejnom stretnutí sami určia tematické skupiny - komunity, v ktorých sa potom pravidelne stretávajú a vytvárajú zo svojich nápadov a podnetov reálne projekty," vysvetľuje Michal Cimmermann. Sú to projekty súvisiace napríklad s verejnou zeleňou, deťmi a rodinou, dopravou, aktivitami pre seniorov či kultúrnymi podujatiami.
Mestské časti si určia, kam potečú peniaze
Výbory mestských častí v Chyzerovciach aj Prílepoch mohli už vlani rozhodnúť, ako naložia s piatimi tisíckami eur. Tento rok mesto chystá podobný návrh pre všetky mestské obvody.
"Návrh zo strany mesta uvažuje so sumou päťtisíc eur pre každý výbor mestskej časti. Iniciatíva vedenia mesta vzišla z posledného zastupiteľstva a poslanci o návrhu budú informovaní na najbližšom pracovnom stretnutí. Takýmto spôsobom chceme zapojiť do vecí verejných členov výborov, ale aj dotknutých obyvateľov príslušného obvodu," povedal primátor.
K participatívnemu rozpočtu už pre budúci rok Husár povedal, že je na to nevyhnutná vôľa poslancov. "Nesmieme zabúdať ani na legislatívne úpravy, keďže rozpočet sa zostavuje v medziach množstva zákonov a zásad mesta," povedal Dušan Husár.
Poslanec odmietol, že sa zbavuje zodpovednosti
Primátor pripomenul, že váha jednotlivých projektov bude závisieť od množstva obyvateľov, ktorí sa do rozhodovania zapoja. O využití peňazí bude môcť hlasovať každý občan.
Poslanec Cimmermann ubezpečuje, že sa nemôže stať, že v niektorej časti mesta prevalcuje napríklad šport kultúru. "Toto nenastane, pretože občiansky rozpočet je rozdelený na tematické skupiny - komunity. Mesto napríklad vyčlení 60-tisíc eur a mali by sme 6 tematických skupín, tak v takom prípade každá dostane po 10-tisíc," povedal Cimmermann.
Poslanec tiež odmietol argument, že ide o zbavovanie sa zodpovednosti zo strany poslancov, ktorých ľudia zvolili aj preto, aby za nich rozhodovali aj o využití peňazí z rozpočtu. Poslanci občianskym rozpočtom podľa Cimmermanna ľudí zaťahujú do verejného života. "Skúsenosti zo zahraničia svedčia o tom, že v mestách, ktoré využívajú občiansky rozpočet, došlo k zvýšeniu občianskej angažovanosti a ku skvalitneniu služieb a súčasne aj k výraznému poklesu korupcie," dodáva Cimmermann.
Na Slovensku začala ako prvá využívať občiansky rozpočet bratislavská mestská časť Nové Mesto, ktorá ho zaviedla v roku 2013. Dnes majú takýto rozpočet napríklad v Banskej Bystrici, Leviciach či Ružomberku.
