NITRA. Neobyčajnú fantáziu, zručnosť a trpezlivosť umeleckých drotárov z celého Slovenska dokazuje výstava v Ponitrianskom múzeu. Originálne výrobky, ktoré udivujú svojou krásou a jedinečnosťou, si môžete pozrieť do konca mája. Počas Medzinárodného dňa múzeí a galérií, ktorý bude v máji, tu budú aj samotní umeleckí drotári, aby záujemcom predviedli ukážky svojej práce s tým, že si drôtovanie budú môcť vyskúšať aj oni sami.
Z drôtu šperky aj zvieratá
Hneď pri vstupe do sály návštevníkov víta nad hlavami sa vznášajúci drôtovaný netopier. Vo vitrínach i na stenách môžete obdivovať ďalšie umelecké skvosty – šperkovnice a čaše z mosadzného drôtu, pôsobiace ako zlaté, honosné strieborné šperky - repliky pre afganskú kráľovnú Humairu a Valentinu Tereškovovú, veľkorozmerné obrazy, jeden z nich s hlavou Krista, podnosy, hodiny, barometer... Nechýbajú postavy ľudí, kvety, živočíchy - chobotnica, delfín, raja, žirafa, slony, kone, hrdličky, motýľ, obrovská pásavka zemiaková so škrabkou na zemiak či lykožrút z Kôprovej doliny.
Z rozprávkových stvorení sú tu draky, žabí princ, z technických vynálezov ponorka, balón, z vecí dennej potreby čižma, klobúk, šiltovka či topánka. Je tu aj srdce venované Antonovi Srholcovi či dielo venované pamiatke tragickej smrti členov posádky raketoplánu Columbia.
Autormi týchto diel je vyše dvadsiatka umeleckých drotárov - Remígia Biskupská, Dagmar Křížová, Zuzana Dostálová, Hana Krafčík, Jozef Šabo, Jozef Mačica, Ladislav Jurovatý ml. a mnohí ďalší. Každé ich dielo je dôkazom úžasnej vynaliezavosti a šikovnosti. Vo svojich prácach sa snažili použiť taký spôsob pletenia, aby sa – napríklad v prípade zvieracej srsti či vtáčieho peria – čo najviac priblížili originálu.
Fenomén Slovenska
Výstavu Čaro umeleckého drotárstva Ponitrianske múzeum pripravilo spolu s bratislavskou Galériou Drotária. Ponúka diela novodobých majstrov drôtu, ale na ukážku aj staršie práce.
„Drotárstvo je fenoménom Slovenska, nikde inde sa nevyvinulo ako doplnkové zamestnanie. Pôvodné drotárstvo slúžilo na opravu rozbitého porcelánu, keramiky, kuchynského riadu, výrobu pascí na myši a podobne,“ vysvetľuje Anton Števko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea.
Remeslo sa vyvíjalo aj mimo územia Slovenska, keďže naši drotári vandrovali za prácou po celej Európe, mnohí odišli aj do Ameriky a Ázie. Zakladali pritom manufaktúry a neskôr, na konci 19. a začiatkom 20. storočia, aj priemyselné podniky. „Výroba sa prispôsobovala tej-ktorej krajine, napríklad v Holandsku boli žiadané košíky na kvety alebo opletené kvetináče, v USA skôr veci, ktoré súviseli s praktickým spôsobom života.“
Veľkovýroba znamenala začiatok zániku
Podľa Antona Števka sa začiatok drotárstva datuje zrejme do 17. storočia, čo sa týka lokality vzniku, tak to bolo najmä severné Slovensko. Prvá zmienka o drotárovi pochádza z roku 1716, keď sa v istom súdnom spore spomína Juraj Drotárik. Vznikajúce priezviská väčšinou súviseli s tým, odkiaľ človek pochádzal, alebo čo robil, čiže v čase sporu zrejme nebolo drotárstvo neznámou vecou. Vrchol toto remeslo dosiahlo pred 1. svetovou vojnou.
Prichádzajúca priemyselná revolúcia však znamenala veľké zmeny aj v drotárstve. Celú škálu produktov, ktorú zabezpečovali drotári, prebrala veľkovýroba. Pôvodné úžitkové drotárstvo takmer vymizlo niekedy v 60. rokoch minulého storočia.
„A tu je možnože počiatok toho, čo považujeme za umelecké drotárstvo. Jozef Holánik Bakeľ z Dlhého Poľa, ktorý mal do 1. svetovej vojny velikánsku dielňu vo Varšave, začal používať špeciálne pripravený drôt, ktorým dosiahol akoby jeho filigránsku podobu. Opletal ním fajčiarske potreby aj sklenené nádoby. Takto dosiahol úžitkovosť, estetickosť aj punc originality,“ pokračuje Števko.
„Tento podnikateľ sám seba nazýval prvým svetovým umelcov pleteného drôtu. Trošku nadnesené, ale mal pravdu. Získal mnoho medailí u nás i vo svete, napríklad aj v Nitre - už posmrtne, dostal v roku 1933 zlatú medailu na priemyselnej a hospodárskej výstave.“
Po 1. svetovej vojne sa z Varšavy vrátil do Dlhého Poľa, kde začal drotárske umelecké výrobky robiť aj so svojím zaťom. Bakeľov vnuk Juraj Šerík sa dodnes venuje tomuto remeslu. Známy je aj drotár Jozef Kerák, ktorý ako prvý začal robiť z drôtu ľudské postavy, rozprávkové či mytologické bytosti. A mal s nimi veľký úspech.
Pri exponátoch Anton Števko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea. (zdroj: (ČE))
