NITRA. S koncom tejto divadelnej sezóny v Divadle Andreja Bagara (DAB) končí aj jeho šéfdramaturg a umelecký šéf. Svetozár Sprušanský po 22 rokoch odchádza z Nitry, ale mosty za sebou nepáli. Ako nám 45-ročný rodák z Bratislavy potvrdil, z divadla na mu neodchádza ľahko, ale necíti ani horkosť v ústach. Na roky strávené v nitrianskom divadle bude vždy rád spomínať. Nechal tu kus svojho profesionálneho i súkromného života. Bol jeho dlhoročným dramaturgom a 16 rokov aj umeleckým šéfom.
Neúspech nepovažoval za vlastnú prehru
Svetozár Sprušanský bol vlani jedným z účastníkov výberového konania na miesto riaditeľa DAB. Síce v prvom výberovom konaní zvíťazil, poslanci ho však za riaditeľa následne nezvolili. V opakovanom výberovom konaní post po Jánovi Greššovi nakoniec obsadil súčasný riaditeľ Jaroslav Dóczy.
Ako nám Sprušanský potvrdil, neúspech vo výberovom konaní nepovažoval za vlastnú prehru, ale za výraz a vôľu zodpovedných orgánov Nitrianskeho kraja nasmerovať toto divadlo na inú cestu. A dané rozhodnutie nepovažuje ani za ten hlavný dôvod na svoj odchod.
„Ponuku prísť a pracovať v Divadle Andreja Bagara som dostal pred 22 rokmi a ja som ju so cťou a radosťou prijal. Prišiel som do Nitry po skončení Vysokej školy múzických umení a Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,“ vraví Sprušanský, ktorý pred DAB pôsobil v Slovenskom rozhlase ako dramaturg rozhlasových hier pre mládež.
Rozvíjať smelé plány a sny bolo pre Sprušanského vždy veľkou výzvou. Nastúpil na miesto dramaturga po Darine Károvej, svoju dôveru mu dali vtedajší riaditeľ František Javorský a umelecký šéf súboru Ján Greššo. Prišiel sem s istou víziou a programom, ktorým chcel divadlo (v novej budove) nanovo posunúť a nasmerovať. To, že sa mu to darilo, potvrdzuje množstvo ocenení a účasť na niekoľkých zahraničných festivaloch s inscenáciami, na ktorých sa spolupodieľal ako dramaturg alebo ich sám vytvoril ako režisér. Značka DAB nadobúdala v tomto období v celoslovenskom kontexte punc vysokej kvality a originality.
Pocit zotrvačnosti
Počas dvoch desiatok rokov prešlo divadlo mnohými premenami, úspešnými aj menej úspešnejšími obdobiami. Niektoré inscenácie viac oceňovali kritici a festivalové publikum.
„Niektoré predstavenia sa stali priam diváckymi hitmi, niektoré inscenácie nevyšli podľa našich očakávaní. Ale celková vysoká návštevnosť divadla bola jasnou odpoveďou, že naša cesta je správna. Čitateľná dramaturgická línia sa jednotlivými projektami cieľavedome a najmä pomaličky napĺňala. Ekonomické výsledky vyniesli divadlo na pomyselnú špičku v slovenskom merítku. Ak ste však na jednom mieste príliš dlho, zákonite prichádza pocit zotrvačnosti, opakovania sa, únavy a možno aj stagnácie. A práve takýto pocit som si začal uvedomovať aj ja,“ vysvetľuje Sprušanský.
Účasť vo výberovom konaní na post riaditeľa bola pre neho impulzom, aby seba, ale predovšetkým divadlo profesionálne posunul ešte o krok ďalej. „Rozhodnutie výberovej komisie som nekomentoval a akceptoval. Keďže som profesionál, bolo pre mňa prioritné zrealizovať a naplniť dlhodobejšie pripravovaný projekt monotematickej divadelnej sezóny Made in Slovakia. Táto sezóna sa pomaly chýli ku koncu – dokonca som sa čiastočne spolupodieľal na príprave sezóny 2017/2018 – a myslím si, že divadlo môže s novým umeleckým smerovaním plynulo pokračovať vo svojej práci.“
Do budúcnosti spoluprácu s DAB nevylučuje – či už ako dramaturg alebo režisér.
Je principálom nového Divadla komédie
Sprušanskému sa podľa jeho slov neodchádza ľahko, ale je otvorený všetkým novým výzvam.
„Zmena je život! Samozrejme, že človeku je smutno, keď opúšťa prácu, ktorú mal rád a miesto, ktorému spoločne s kolegami venoval toľko energie a síl. Stretol som tu množstvo výnimočných ľudí a mal som možnosť s nimi pracovať. Spoločne sme niekoľko rokov ťahali tú povestnú Thespidovu káru. A teraz tú káru budú ťahať iní. A po nich ďalší a ďalší... Ide sa ďalej! Bez resentimentu a nostalgie. Dúfam, že aspoň trochu ovládam umenie odísť.“
Sprušanský zvažuje niektoré ponuky, ktoré dostal na pôsobenie v iných divadlách. Rád by ďalej realizoval projekty ako divadelný režisér alebo dramaturg, prekvapením pre neho bola istá filmová ponuka. Pred niekoľkými mesiacmi založil Divadlo komédie, kde sa spolu so svojimi kolegami snaží naplniť predstavy o divadle, ktoré chce divákom prinášať kvalitný humor.
Ako hovorí, v dnešnej dobe plnej problémov a starostí, negativizmu a životných tráum, chcú ľuďom rozdávať smiech a radosť, pozitívnu energiu. Liek vo forme dobrých komédií. „Chceme prichádzať za ľuďmi do všetkých kútov Slovenska. Verím, že zavítame čoskoro aj do Nitry,“ podotkol Sprušanský v novej úlohe divadelného principála.
Ovplyvnil tretinu histórie DAB
Keďže Svetozár Sprušanský v nitrianskom divadle pôsobil plných 22 rokov a dnes sa pomaly uzatvára 67. divadelná sezóna DAB, prakticky ovplyvňoval a spoluvytváral jednu tretinu jeho histórie. Je za to svojim predchodcom a kolegom vďačný. Teší sa zo všetkého pekného a tvorivého, čo tu spoločne za tie roky mohli prežiť a vytvoriť. Z toho, že tu mal možnosť spoznať vynikajúcich hercov, režisérov, scénografov, technikov, garderobiérky, maskérky, rekvizitárov, remeselníkov z dielní, krajčírky, osvetľovačov, zvukárov, kolegov z ekonomického, technického či obchodného oddelenia divadla...
„Aj touto cestou sa im chcem poďakovať. Niektorí z nich už síce odišli do hereckého či divadelného neba, ale zážitky a skúsenosti zostávajú. Zažil som zlatú éru zakladateľskej generácie hercov nitrianskeho divadla - Božku Slabejovú, Adelu Gáborovú, Jozefa Dóczyho, Hildu Augustovičovú, Milana Kiša, Žofku Martišovú, Dušana Lenciho, Ernesta Šmiguru, Oľgu Hudecovú, Ondra Rimka, Evu Hlaváčovú a ďalších. Prijali ma srdečne a prajne. Poodhalili mi mnohé zákonitosti divadla; musel som si prejsť aj tým trpkým, spoznávať odvrátenú tvár divadla," priznáva Sprušanský.
„Nikdy ma však nepoučovali, ani nementorovali. Dali mi najavo rešpekt k mojej práci a názorom, aj keď s nimi nemuseli vždy súhlasiť. Boli otvorení aj mojim často streleným a experimentátorským nápadom a projektom. Nitrianske divadlo bolo pre mňa vždy synonymom hľadačstva, divadelného neustrnutia a myšlienkovej otvorenosti. Ľudskej aj profesionálnej korektnosti. A o to som sa usiloval aj ja.“
Najcennejšie bolo stretávanie sa s ľuďmi
Za 22 rokov sa Sprušanský ako dramaturg podpísal pod 45 inscenácií. Veľmi si váži spoluprácu so zahraničnými režisérmi, či päť muzikálových opusov Jozefa Bednárika. Do divadla priviedol tri generácie nitrianskych hercov. Mal možnosť v tomto divadle začínať aj ako režisér - režijných projektov v Nitre má na svojom konte presne 30. Z jeho réžií si kritici najviac cenili tri inscenácie Čechovových vrcholných hier: Čajka, Tri sestry a Višňový sad; ale aj Heddu Gablerovú, Sklenený zverinec či tanečnú fantáziu Svätenie jari. Rád vyhľadával netradičné priestory na uvádzanie divadelných inscenácií. Objavoval súčasné podoby európskej drámy, nestránil sa komediálneho žánru. Za jeho pôsobenia DAB v ankete Divadelné ocenenia sezóny (DOSKY) získalo 70 nominácií a 23 premenilo na samotné ocenenia. Sám je držiteľom tejto ceny: za nitrianske Tri sestry – či už ako inscenácia roka, alebo ako najlepšia réžia.
„Projektov bolo veľa, ale asi to najcennejšie bolo stretávanie sa s ľuďmi. Na javisku, ale aj v jeho zákulisí. A s nitrianskymi divákmi v hľadisku. Želám tomuto divadlu všetko len to najlepšie. Myslím, že potrebuje ešte ambicióznejšieho, ešte bláznivejšieho nadšenca divadla, než akým som bol ja. Vzdelaného vizionára, ktorý bude svojou predstavou a konkrétnymi krokmi pokračovať v tom, v čom som sa ja snažil nadviazať na mojich predchodcov.“
