NITRA. V chránenej Rolfesovej bani je už niekoľko mesiacov obrovské množstvo zeminy, ktorá obsahuje stavebný odpad. Doviezť ju tam dalo mesto. Odkiaľ a za akých podmienok, nepovedalo, hoci sme sa pýtali opakovane.
Situáciu teraz preveria ochranári, ktorých zaskočilo, že navezená zemina siaha až do stredu chráneného územia.
„Túto činnosť so Správou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie nikto nekonzultoval,“ povedal riaditeľ Radimír Siklienka.
Svahy bane sa zosúvajú. Zhora osadili plot. (zdroj: jk)Na dne je obrovská masa
Radnica ešte vlani v októbri informovala, že sa v bani začali práce, ktoré predchádzajú stabilizácii zosúvajúceho sa svahu. Z prírodnej pamiatky bola odstránená časť stromov a kríkov, mesto sem dalo naviezť veľa zeminy, zrejme z nejakého zbúraniska.
Viacerých ľudí súčasný stav v bani pobúril. „Lom je prírodná pamiatka. Už celé mesiace jeho značnú časť pokrýva obrovská masa, v ktorej sú kusy skla, betónu a rôznych stavebných materiálov. Vyzerá to otrasne. Odkiaľ to doviezli? Vedia o tom kompetentní?“ píše sa v podnete, ktorý sme dostali do redakcie.
Ako sme spomenuli, mesto sa k pôvodu zeminy nevyjadrilo. Investičný odbor len konštatoval, že na spevnenie bane jej treba väčšie množstvo.
V zemine sú kusy betónu. (zdroj: jk)Mimoriadne rokovanie
Pracovníci Správy CHKO Ponitrie boli situáciu preveriť v teréne.
„Skonštatovali sme skutočne navezenú zeminu obsahujúcu aj stavebný odpad, betónové kusy, ktoré siahajú až do stredu chráneného územia a dotýkajú sa aj vertikálne postavených tvrdošov na dne lomu,“ informoval riaditeľ Radimír Siklienka.
Dodal, že „túto činnosť so Správou CHKO Ponitrie nikto nekonzultoval“. Naposledy sa uskutočnilo rokovanie o zastavení zvetrávania a zosuvu stien lomu ešte vlani v septembri. Dôvodom bolo ohrozenie statiky okolitých budov.
„Práce malo navrhnúť a zabezpečiť mesto Nitra ako vlastník predmetných pozemkov za podmienky upovedomenia Správy CHKO Ponitrie pred začiatkom a po ukončení prác,“ dodal Siklienka.
Okamžite požiadal Okresný úrad v Nitre, odbor starostlivosti o životné prostredie, o zvolanie mimoriadneho rokovania „za účelom riešenia vzniknutej situácie za účasti všetkých dotknutých subjektov“.
Táto zemina sem nepatrí. naviezli ju sem vlani na jeseň, práce sa dodnes nezačali. (zdroj: jk)Pomôžu gabióny?
Mesto chce zabrániť ďalšiemu zosuvu svahu pomocou gabiónov – drôtených košov naplnených kameňmi. S ich osadením počíta v tomto roku.
„Realizovaný bude kritický úsek zo strany Fabrickej ulice. Gabióny stoja vlastnou váhou, ich ukladanie bude urobené tak, aby zásyp, ktorý bude urobený zo strany budov, mal spevňovací účinok,“ informoval nedávno prednosta Igor Kršiak.
Mesto zároveň navrhlo stabilizáciu jedného rodinného domu, ktorý stojí nad baňou, doslova na okraji rozpadávajúcej sa skaly.
„V úrovni existujúcich základov je nutné zvýšiť nosnosť jestvujúcich základových pásov pomocou mikropilótov a kotiev. Mikropilóty budú realizované v mieste vedľa jestvujúcich základových pásov,“ píše sa v stanovisku, ktoré sme dostali z radnice.
Náklady zatiaľ nie sú známe. „Pripravuje sa zadanie a podklady pre vypracovanie statického posúdenia a projektovej dokumentácie, následne pripravíme verejnú súťaž,“ povedal Andrej Jančovič.
Anna Martišová pri dome, ktorý stojí nad priepasťou. (zdroj: jk)
Martišovci bývajú nad baňou už dlhé roky. (zdroj: jk)Čakala dlhé roky
Majiteľka domu nad priepasťou čakala na pomoc od radnice vyše dvanásť rokov. Opakovane chodila na mestský úrad, písala listy.
„Keď som na jeseň videla, že baňu čistia, verila som, že príde rad aj na nás. Už je načase,“ povedala Anna Martišová, ktorá sa už zmierila s tým, že cez Fabrickú ulicu neprejde. Kedysi po nej jazdili autá, no odkedy sa jej časť prepadla, aj chodci musia chodiť obkľukou.
„Len aby toto urobili,“ hovorí pani Martišová o dome na okraji skaly. Pracovníci mestského úradu si už boli situáciu obzrieť.
„Kontrolovali, či nie sú vo vnútri praskliny. Povedali, že keď budú vŕtať do skaly, môže sa stať, že steny popraskajú a potom to musia opraviť,“ dodala majiteľka domu.
Priepasť ohrozuje aj ďalšie budovy na Fabrickej ulici. Prvý projekt, ktorý mal zastaviť eróziu a zosuv svahov Rolfesovej bane, bol vypracovaný už v sedemdesiatych rokoch. Nikdy sa nerealizoval.
Fabrická ulica nad baňou sa prepadla. Stoja na nej domy. Niektorí obyvatelia hádžu odpadky rovno do prírodnej pamiatky. (zdroj: jk)O štatút prírodnej pamiatky zatiaľ lom nepríde
Od roku 1982 je Rolfesova baňa vyhlásená za prírodnú pamiatku, platí v nej štvrtý stupeň ochrany. Dôvodom je šedý ramsauský dolomit a vápenec, ktoré sú staré vyše 200 miliónov rokov.
Raritou je, že sa útvar nachádza medzi domami a panelákmi. Dolomit tu ťažili ešte medzi svetovými vojnami, používali ho na štrkovanie ciest a stavbu domov.
„Spočiatku bolo územie takmer bez vegetácie, neskôr nastúpili prirodzené trávnikové plochy. V priestore lomu sa začala postupne uplatňovať najmä náletová forma drevinnej vegetácie, ktorá čiastočne znehodnocuje aj anorganický dôvod ochrany územia,“ povedal Svätopluk Čepelák z okresného úradu, z odboru starostlivosti o životné prostredie.
Dodal, že na dvoch stenách bane je tektonický zlom. V tejto súvislosti by vraj bolo možné uvažovať o zmenšení plochy prírodnej pamiatky, „nakoľko najhodnotnejšia časť sa nachádza v severovýchodnom rohu“.
V minulosti sa objavili aj úvahy, že baňa o štatút prírodnej pamiatky príde. „Momentálne neuvažujeme vypracovať návrh na zrušenie ochrany tohto osobitne chráneného územia,“ povedal Radimír Siklienka. (MH)
