NITRA. V kresťanských kostoloch sa aj na Veľkonočný pondelok konajú bohoslužby na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Tento deň sa zvykne nazývať i "Pondelkom baránka", na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. "Neľakajte sa," povedal im. "Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom", dodal.
Posledný deň veľkonočných sviatkov je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné. Ale je tu symbolika - Veľká noc spojená s obmývaním vodou - sviatok krstu.
V gréckokatolíckej cirkvi je dnešný Svetlý pondelok prikázaným sviatkom. Konajú sa sväté liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu.
Po Veľkej noci nasleduje v Katolíckej cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva - je to prvá nedeľa po Veľkej noci a tentoraz pripadne na 23. apríla.
Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).
Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.
