Danica Hudáková: Každý deň je zo mňa iná žena. Alebo aj muž

Herečka sa nedávno dala na golf, priviedla ju k nemu sestra. Keď dobre odpáli a loptička krásne letí, oslavuje.

NITRA. Už celé roky je jednou najvýraznejších tvárí Starého divadla Karola Spišáka v Nitre herečka Danica Hudáková. Na konte má desiatky postáv – aktuálne ju môžete vidieť v predstaveniach Bolo nás päť, Zabudnutý čert, Danka a Janka, Janko a Marienka, O múdrom Kokoškovi, Janko Hraško a Môj Malý princ. Samozrejme, nechýba ani v najnovšej hudobnej rozprávke divadla - Čarodejník z krajiny Oz, kde hrá zlú čarodejnicu Elfabu.

Brno je jej láska

Danica je srdcom aj dušou Nitrianka, ale v našom meste na svet neprišla. Spolu so sestrou Ivou sa narodili v Brne, kde žila rodina jej mamy. Ako dieťa potom u starých rodičov trávievala takmer všetky prázdniny. Boli to vraj nádherné časy. Bývali vo štvrti rodinných domov, kde sa dosýta vybláznili. „S mojím detstvom sa mi spájajú vône záhradky, ovocia a zeleniny. Brno je moja láska, aj tu sa - okrem Nitry - stále cítim doma. Sestra s rodinou v Brne zostala žiť, má tu ako lekárka svoju súkromnú prax,“ prezradila Danica Hudáková.

Danicu to však v živote ťahalo iným smerom. Jej veselá, bezprostredná, trochu bohémska povaha sa nakoniec našla na doskách, ktoré znamenajú svet. Hoci po gymnáziu prijímacie pohovory spravila na právo aj na herectvo, nevzali ju. Tri mesiace pracovala ako asistentka riaditeľa v Cestných stavbách, potom sa stala elévkou v Starom divadle.

„Nedalo mi to a opäť som skúšala šťastie – na „bábkarine“ v Prahe, no znovu som sa na školu nedostala. Zostala som v Starom divadle, a keď o rok na VŠMU v Bratislave otvárali Katedru bábkarskej tvorby, neváhala som. Na tretíkrát mi to vyšlo,“ hovorí sympatická čiernovláska.

Jej spolužiakmi boli Peter Bebjak, Jana Husárová, Boris Bačík, Ján Peťko. Všetci sa po škole uplatnili v divadlách. „V ročníku boli so mnou aj Tóno Šulík, Szidi Tobias, nedávno zosnulý Robo Beňo, Lenka Barilíková Spišáková, Attila Mokos, Beata Greneche, Jožo Pročko bol o ročník nižšie. Boli sme silný ročník, drvivá väčšina z nás zostala pri umení, s mnohými som stále v kontakte.“

Ako Danica priznáva, škola jej dala veľa. Naučila sa bábkové techniky a tento druh divadla si zamilovala. Spoznala tu výnimočných ľudí, medzi nimi aj svojho budúceho manžela – scénografa a kostýmového výtvarníka Ivana Hudáka. Začali spolu chodiť hneď na konci prvého ročníka, svoju lásku svadbou spečatili po absolvovaní školy. Narodila sa im dcéra Tereza Alžbeta, ktorá dnes kráča v šľapajach svojich rodičov – je študentkou scénografie v 3. ročníku VŠMU. Otec by z nej mal iste veľkú radosť, žiaľ, osud mu to nedoprial. V roku 2000 Ivan Hudák podľahol zákernej chorobe.

Teší ju, že môže „ulietavať“

Nitrianka o sebe hovorí, že bola vždy tak trochu bláznivá, preto si vybrala toto povolanie. Nudná práca v kancelárii nikdy nebola pre ňu, vždy túžila robiť niečo hravé, zábavné.

„Baví ma, že pri práci bábkoherečky môžem takpovediac „ulietavať“, že môžem spievať, tancovať... Milujem prácu s bábkami, ale užijem si aj činohru. Možno mi to niekto neuverí, ale nikdy som neoľutovala svoj výber. Teším sa na všetky svoje postavy a predstavenia. Do každého z nich som si vymyslela nejakú srandičku, robíme to všetci kolegovia a na scéne sa navzájom prekvapujeme,“ smeje sa herečka.

„Mladí kolegovia vymysleli, aby sme si pred predstavením vylosovali lístky, na ktorých je napísané, čo musí ten-ktorý herec na javisku urobiť. Teda niečo, čo podľa dramaturgického textu k postave nepatrí, napríklad má v istom opakujúcom sa slove šušlať, zasmiať sa, poskočiť a podobne. Herec to musí vedieť „zapasovať“ do hry tak, aby diváci ani netušili, že jeho etuda je momentálna improvizácia.“

Danicu teší, že jej mladší kolegovia bábkoherectvo neberú ako „prácu“, ale ako hru s fantáziou. Aj keď sú po skúškach či predstaveniach unavení, robia si zo seba žarty, bavia sa.

„Najnovšie sa teším na nášho „Oza“. Hrám zlú čarodejnicu - budem hnusná, protivná, ale pousilujem sa pridať aj troška vtipu, irónie a sarkazmu, len toľko, čo postava znesie. Dúfam, že režisér môj zmysel pre humor pochopí.“

Vášnivá na scéne aj v živote

Bábkové divadlo ako profesia je Daniciným životným naplnením. Keď práve nehrá, môžete ju objaviť za pultom jej obchodíka s detskou obuvou Stonožka. Aj túto činnosť berie ako hru s deťmi.

Tak ako vášnivo si vie Danica užívať svoje hravé povolanie, rovnako naplno si vychutnáva voľný čas. S kolegyňou - inšpicientkou Rúth Dolanovou chodia na jogu, ktorá ju nesmierne ukľudňuje. A nedávno objavila novú záľubu, ktorá ju úplne pohltila - golf. K tejto aktivite ju priviedla sestra. Herečkin klub je v Ivanke pri Nitre, Ivin pri Brne, v Slavkove, kde nedávno obe nadšené hráčky otvorili novú golfovú sezónu.

„Už máme na to vek aj čas. Na golfe nevnímame, ako čas letí, na ihrisku sme aj štyri hodiny,“ vytešuje sa Danica z nového koníčka.

„Hra je to ťažká, ale keď dobre odpálim a loptička krásne letí, oslavujeme. S golfom sme začali len vlani v apríli, takže sme v podstate stále začiatočníčky.“

Pri športe si herečka oddýchne, zresetuje hlavu. So sestrou preberie veľa vecí, ktoré predtým riešili cez telefón. Vnútorne sa maximálne sústredí, čo je protipólom k divadlu, kde musí byť extrovertne nastavená, spracovať veľa podnetov, rozdávať sa divákom.

„Pri golfe hráš sám za seba, nepokazíš hru nikomu inému, len sebe. Teším sa, že ma sestra nahovorila. Dokonca sa pridali aj ďalšie kamarátky. U mojej dcéry Terezy sa mi to zatiaľ nepodarilo, ale možno sa pripojí neskôr. Myslím si, že teraz na to ešte nemá vek, ale hlavne má široký záber záujmov a povinností,“ pokračuje Danica Hudáková.

„Terezka je športovo nadaná, hneď jej všetko ide, aj keď profesionálne nešportuje. Od mala prešla klasickou výchovou - balet, klavír, francúzština. Neskôr sa učila aj japončinu a kórejčinu. Nedávno bola pol roka cez Erazmus študovať v Anglicku a chce tam ísť zasa. Je to už takpovediac jej druhý domov, je svetobežníčka.“

Dcéra ide v šľapajach rodičov

Popri talente na šport a jazyky Tereza v sebe nezaprie ani vlohy po rodičoch. Okrem toho, že robí školské predstavenia, v Starom divadle navrhla scénu a kostýmy k hre Klammova vojna. Jej mama ani nevedela, že ju z divadla oslovili. Má spolupracovať aj na Farme zvierat, ktorá bude mať premiéru v budúcej sezóne.

Okrem športových aktivít dcéru s mamou spája záľuba v cestovaní. Každé prázdniny spolu autom vyrazia na dobrodružnú cestu po Európe. Pozrú si všetky výstavy a divadelné predstavenia. Babička naučila Terezu šiť. Doma často vyrába kostýmy pre školské predstavenia.

„Som rada, že Terezka priľnula k tomuto povolaniu. Odmala som ju vláčila po skúškach, takže som rada, že sa v tejto práci našla,“ teší sa Danica.

„Bábkoherectvo je krásne povolanie. Každý deň je iný, vždy je to výzva rozvinúť fantáziu a čo najlepšie, najpôsobivejšie osloviť malého diváka. Každý deň je zo mňa iná žena – alebo aj muž. Detský divák je úprimný, keď sa mu niečo páči či nepáči, vie to dať úžasne najavo. Napríklad po predstavení Môj Malý princ ma deti vystískali, ale keď som hrala zlú mačku, naháňali ma po námestí a vykrikovali: fuj, odporné mačisko! Obe situácie sú pre mňa vyznamenaním.“

K šampanskému vlastné jahody

Priestor popri rodinnom dome, kde bývajú všetky tri generácie žien, nezostal ladom. „Mičurínka síce nie som, ale okrasnú záhradku s kvetmi a pár plodinami zvládnem. Zasadím si vždy nejaké rajčiny, papriky, pestujem figu, nechýbajú maliny a jahody, aby sme si mali čo trhať k šampanskému, keď u nás sedíme s kamarátmi,“ usmieva sa Danica.

Jej ďalším koníčkom sú knihy. Číta veľmi rada, na nočnom stolíku má zo desať kníh, na ktoré má chuť. Jej vášňou sú tiež sudoku, tie najťažšie, ktoré lúšti najmä v noci. Pri nich neraz aj zaspáva. Rada varí, rada sa stará o domácnosť, rada vo svojom dome hostí priateľov.

„Vždy im u mňa chutí. Robievam jeden výborný šalát, ktorým ma inšpirovala moderátorka Jana Majeská. Robím tiež nátierky, lístkové záviny, napácujem mäsko, opekáme si... Sladké príliš nemusím, ale občas torty urobím, keď prídu hostia. Aj mama a Terezka si na nich pochutia,“ predstavuje sa herečka ako kulinárka. „Mojím obľúbeným jedlom je klasika - zemiakový šalát s rezňom. A milujem držkovú polievku.“

Herečka má stálu partiu kamarátov – „nehercov“, s ktorými sa stretávajú takmer každý víkend, ak sa dá. Môžu sa vraj na seba celkom spoľahnúť. „Keď niekomu z nich o tretej v noci zavolám, že som zostala s autom visieť v Považskej Bystrici, príde po mňa. Chodievame spolu na výlety, dovolenky, na žúrky. Osud nás spojil a my sa veľmi ľúbime. Život môže byť veľmi zaujímavý a pestrý, ak sa človek trocha pousiluje,“ dodala herečka.