NITRA. Poslednou premiérou tejto sezóny v Starom divadle Karola Spišáka bola uplynulý piatok a nedeľu hudobná rozprávka Čarodejník z krajiny Oz.
Hru naštudovali na motívy svetoznámej knihy amerického spisovateľa Lymana Franka Bauma. Na scénu sa tak dostalo veľmi pôsobivé spracovanie príbehu o putovaní malej Dorotky, na ktorého vzniku sa podieľal početný tvorivý tím na čele s režisérom Petrom Oravcom a dramaturgičkou Slavkou Civáňovou. Bábky a kostýmy robil Martin von Dubravay, scénu Pavol Andraško, hudbu zložil Peter Vlčko, pohybovú spoluprácu mala Magda Čaprdová, videomapping a vizuálne efekty vytvoril Erik Bartoš.
Za čarami je ľudská myseľ a šikovnosť
Čarodejník z krajiny OZ vyšiel prvý raz v roku 1900, patrí medzi klasické knižné diela pre deti najmä v anglo-americkej kultúre. Bol mnohokrát filmovo spracovaný - ako hraný, aj ako animovaný film. Známa je aj jeho muzikálová filmová verzia ocenená dvoma Oscarmi z roku 1939. Na Slovensku príbeh na svoje javiská adaptovalo viacero divadiel - Bábkové divadlo Nitra v roku 1972 a Divadlo Andreja Bagara v roku 1981, okrem nich Štátne bábkové divadlo Bratislava (1985), Bábkové divadlo Žilina (2002) či Divadlo Nová scéna Bratislava (2011).
Podľa režiséra Petra Oravca hra divákovi predostrie viacero myšlienok a tém, ale to hlavnou je tá, že keď niečo veľmi chceš, po niečom veľmi túžiš, tak to v sebe nájdeš a máš to. „Nie je to jednoduché, ale podľa vlastnej skúsenosti som zistil, že to tak funguje. Ďalšou myšlienkou, ktorú hra prináša, je to, že za všetkými čarami je ľudská myseľ a šikovnosť. Správny vládca má mať rozum, srdce a odvahu. A dominuje tiež myšlienka domova, je to jedna z najväčších hodnôt, čo človek má,“ zdôraznil režisér.
Titul preverí celý súbor
Ako povedal umelecký šéf SDKS Ivan Gontko, Čarodejníka z krajiny OZ zaradilo divadlo do svojho repertoáru s cieľom po dlhšej dobe ponúknuť titul pre celú rodinu. Príprava predstavenia takéhoto typu je vždy zložitejšia, pretože pri výbere i realizácii treba myslieť na cieľovú skupinu, ktorá je veľmi široká. Tomu musí zodpovedať aj javiskové stvárnenie.
„Peťo i Slavka naše divadlo dôverne poznajú. Peťo v ňom vyrastal, keďže jeho mama pôsobila dlhé roky v Divadle Andreja Bagara, ktoré tu sídlilo, ako inšpicientka. Slavka zas pracovala niekoľko rokov v Starom divadle na prevádzke,“ hovorí Gontko.
„Spoločne pripravili v našom divadle pred šiestimi rokmi muzikál Ples upírov, to bol však titul naštudovaný Katedrou hudby UKF. Čarodejník z krajiny OZ je teda ich prvou spoluprácou s naším súborom. A môžem povedať - myslím, že nielen za seba - že táto spolupráca je veľmi príjemná. Peťo má za sebou niekoľko úspešných realizácií na javisku Novej scény a tieto skúseností prináša k nám do divadla. Pre súbor je spolupráca s ním výzvou, ktorá preverí jeho pripravenosť na „skoromuzikálový“ žáner.“
Pre celú rodinu
V technicky veľmi náročnej inscenácii tvorcovia využívajú projekcie, mapping, efekty, rôzne druhy bábok, „lieta“ sa vo výške, nechýba hudba, pohyb, v hre účinkuje celý súbor.
Takéto „veľké plátno“ doposiaľ v repertoári divadla nebolo. „Peťo je známy tým, že sa necháva inšpirovať odkazom barokového divadla a tiež svojim „divadelným otcom“ Jozefom Bednárikom. Výpravnosť a využitie všetkých javiskových prostriedkov patrí k týmto odkazom. Realizácia predstavenia kladie vysoké nároky nielen na účinkujúcich, ale aj na javiskových technikov, zvukárov či osvetľovačov a koordináciu všetkých zložiek,“ podotkol Gontko.
Podľa neho bude hudobná rozprávka pre deti príťažlivá práve pre svoju výpravnosť, ale aj vďaka nádhernej hudbe a pesničkám z pera Petra Vlčka a Slavky Civáňovej.
„Dospelí okrem toho, predpokladám, odčítajú i posolstvo príbehu Dorotky a jej kamarátov, ktorí sa vydajú hľadať to, po čom túžia a čo im chýba. V predstavení je mnoho motívov a situácií, s ktorými sa denne stretávame a musíme ich riešiť. Čarodejník z krajiny OZ bol od počiatku koncipovaný ako predstavenie pre celú rodinu a verím, že takto si nájde a osloví aj svojich divákov,“ doplnil umelecký šéf.
„Celosúborovka“ po skoro 9 rokoch
V predstavení účinkuje celý umelecký súbor SDKS plus hosťujúca herečka Michaela Liptáková. Takúto „celosúborovku“ Staré divadlo nepripravilo už takmer deväť rokov. Naposledy to bol titul Slovenský Betlehem. Podľa Gontka sú takéto predstavenia z prevádzkového hľadiska náročné, pretože stačí napríklad ochorenie jedného z účinkujúcich a nemá kto zaskočiť.
„Na druhej strane to však prináša nezanedbateľné pozitíva. Za najdôležitejšie považujem, že sa pri práci na javisku stretnú všetci herci, trávia spolu celý skúšobný proces a následne sa pravidelne stretávajú na predstaveniach. To je pre budovanie vzťahov v súbore veľmi dôležité. Okrem toho, celý súbor dáva do predstavenia svoje schopnosti, talent a energiu a to je – verím - cítiť aj na výsledku.“
(zdroj: Archív SDKS )
(zdroj: Archív SDKS )
