NITRA. Literárny fond v rámci sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu nedávno oceňoval autorov z celého Slovenska. Tvorivé ceny si v Bratislave prevzali tí najlepší v troch kategóriách. V kategórii publicistiky si prémiu za rok 2016 odniesla nitrianska žurnalistka Henrieta Ďurovová za sériu dvoch reportáží Prípad pre Figeľa?, Za pánboh zaplať a najmä Kaštieľ na predaj a Tajomná zbierka, ktoré sa zaoberali predajom malantského kaštieľa a umeleckej zbierky, ktorá je v ňom sústredená. Od roku 2012 je to už jej piata cena od Literárneho fondu a zároveň tretia prémia. Za predchádzajúce roky si odniesla dve výročné ceny.
Základom je dôvera
Henrieta Ďurovová patrí medzi top publicistov Slovenska, novinárčine sa venuje už vyše 20 rokov. Začínala v nitrianskom Hlase ľudu, pokračovala v Plus 7 dní a v súčasnosti píše pre Život. Robí predovšetkým investigatívnu žurnalistiku, ale v rámci „oddychovejšieho“ žánru spracováva aj príbehy zaujímavých ľudí hlavne z regiónu Nitry.
„Sú to už tisícky článkov, nepočítam ich. Dôležitá je kvalita, nie kvantita. Dobrý článok podľa mňa závisí od dobrého tipu a od ľudí, ktorým môžem dôverovať. Keď mám pochybnosti o tom, či mi hovoria pravdu, radšej do toho nejdem,“ hovorí Ďurovová.
Len ťažko by z množstva svojich článok za tých vyše 20 rokov vybrala tie naj. Každý bol iný, každý inak zaujímavý. „Vydarená bola napríklad reportáž o bratislavskom ex-poslancovi odsúdenom v Amerike. Sväto-sväte veril, že nijaký novinár sa nedostane k jeho rozsudku. Mne sa to podarilo,“ s dávkou hrdosti spomína novinárka.
„V tomto prípade ma príjemne šokoval prístup amerických sudcov. Bez mihnutia oka mi všetko potrebné vyhľadali, e-mailom komunikovali bez problémov, čo som potrebovala, mi bezodkladne poskytli. Práve v súvislosti s pôsobením Slovákov v zahraničí som mala možnosť veľa cestovať.“
Za podnikateľom do Indie
Najďalej sa dostala do indického mesta Somatheeram, kde sa stretla s kontroverzným, mediálne známym slovenským podnikateľom. „Ráno som išla vybaviť vízum na indické veľvyslanectvo a o pár hodín som už letela do Indie. Bolo to skvelé dobrodružstvo.“
Na žurnalistike Nitrianka miluje práve tú nepredvídateľnosť. Zo dňa na deň sa môže ocitnúť na opačnom konci sveta. „Za hranicami človek najlepšie spozná sám seba. To som zistila na vlastnej koži, je to výborná škola. Ale, samozrejme, najlepšie a najzaujímavejšie reportáže vznikajú u nás doma, Slovensko je krajina, po ktorej sa dá cestovať celé roky,“ smeje sa Ďurovová.
„A čo na tejto robote neznášam? Paradoxne práve ľudí, bez ktorých vlastne novinárčina neexistuje. Vedia byť zlí, škodoradostní, robia si navzájom zbytočné problémy a konflikty tam, kde nie sú. V dnešnej dobe všemocného internetu v tejto kategórii vedú jednoznačne premúdrelí „gúglisti“ a potom sú to tí, ktorí mi rovno povedia, ako si článok predstavujú. Na to vždy poviem – nech sa páči, to je inzercia, zaplaťte si.“
Žurnalistika patrí medzi psychicky najnáročnejšie povolania, preto Henrietu „pobaví“, keď si ľudia myslia, že ona „len píše“. „Každý vidí len článok v novinách, ale už málokto ten kopec roboty predtým, celý proces od oslovenia až do absolútneho preverenia zdroja. Pretože to, čo čitateľ číta, musí byť stopercentné. Na chyby priestor nie je.“
S deťmi v zelenom ateliéri
Stresujúce zamestnanie Ďurovová vo voľnom čase vyvažuje svojou najväčšou záľubou - výtvarným umením. Pred rokmi založila 0Z na podporu neprofesionálnych výtvarníčok BODG/2014. Pravidelne sa zúčastňuje súťaže Region Art, kde už získala pár ocenení. Jej obrazy vlastnia aj známe osobnosti. Pod hlavičkou združenia sa jej pre vyše rokom podarilo zriadiť „zelený ateliér“, kde sa počas víkendov dobrovoľnícky venuje výtvarnej príprave detí.
„Robíme maľbu, kresbu, grafiku, keramiku, ktorú vypaľujeme v elektrickej peci. Mojím cieľom je deťom priblížiť voľné umenie, aby zažili radosť z vlastnej tvorby. Chcem ich motivovať k účasti na súťažiach, aby sa pochválili tým, aké sú šikovné. Nebránim sa ani návšteve dospelých, ktorí by si chceli vyskúšať niektoré z techník, je to otázka dohody,“ pokračuje novinárka - výtvarníčka.
„Myslím si, že keď človek niečo vie, mal by to posúvať ďalej, nenechávať si to pre seba,“ hovorí o záľube, ktorú vykonáva ako voľnočasovú aktivitu.
Kto by chcel bližšie spoznať aktivity zeleného ateliéru, má príležitosť na akcii Mama party, ktorá bude v ZOC Max 14. mája.
Miluje Nitru
Henrieta Ďurovová celý život pracuje v redakciách, ktoré sídlia v Bratislave. Prečo zostala v Nitre a nevyužila prednosti veľkomesta?
„V prvom rade pracujem v teréne, nemusím sedieť v redakcii. Na druhej strane, už pred rokmi som dostala ponuku odísť do Bratislavy, tam pracovať aj bývať, ale ja Nitru a tento región milujem. Tu som sa narodila, vyrastala, tu mám rodinu, spolužiakov, kamarátov...,“ vraví Heňa. „Ani teraz neuvažujem, že by som tam odišla. Nakoniec, Bratislava je len „toť“ za rohom. V našom meste je síce menej príležitostí, ale Nitra je fajn.“

