NITRA. Kto bol Jánošík? Aký bol? Tieto aj iné otázky predkladá divákom nová inscenácia Divadla Andreja Bagara, ktorú v premiére uviedli minulý piatok. Jej režisérom je Rastislav Ballek, pre ktorého je hra jeho prvou spoluprácou s nitrianskym divadlom.
Dramaturgiu predstavenia mal Adam Gold, scénu robil Juraj Gráfel. Hudbu vytvoril Marián Lejava, hudobné naštudovanie mala na starosti Eva Pacovská. V choreografii Stanislavy Vlčekovej a kostýmoch Kataríny Holkovej sa predstavili Barbora Andrešičová, Branislav Matuščin, Roman Poláčik, Marcel Ochránek, Martin Šalacha a Marián Viskup.
Jánošík ponúka pôsobivú súčasnú interpretáciu mýtického príbehu, obraz ľudového zbojníka odhodlaného napraviť sociálnu nerovnosť. Podľa slov dramaturga Adama Golda však nejde iba o akési intelektuálne pohrávanie sa s jánošíkovskou témou. Ide o veľmi komunikatívne predstavenie, ktoré divákom ponúka zaujímavé myšlienky a zároveň predpokladá ich intelektuálne zapojenie do hry. Pracuje sa v nej s pôvodnou, slovansky patetickou hudbou, pôsobivé sú aj choreografie.
Sugestívnu inscenáciu, v ktorej nechýba „krv“, oheň aj šibenica, naštudovali na základe veršovanej skladby Jánošík od Márie Rázusovej-Martákovej. Jej autorský vklad tkvie v prenesení zbojníckeho príbehu z roviny ľudovej legendy do roviny historickej hry s intelektuálnym rámcom.
V texte podľa režiséra Rastislava Balleka urobili bežné zásahy, vyškrtli jedno dejstvo, ktoré neboli schopní modernými javiskovými prostriedkami priblížiť divákovi. V podstate jedinou väčšou textovou zmenou je kantáta na slová Jána Bottu, ktorá tvorí logickú časť inscenácie.
Ako ďalej Ballek povedal, tým, že narábajú s mýtom, narábajú s jeho dvoma pólmi – výtvarnou podobou a časom, tak ako vznikal, a potom s tým, akým spôsobom sa odráža smerom k našej dobe. Jánošík je mýtus, to znamená, že je sčasti oblečený v ľudovom kroji, a sčasti – keďže je to mýtus stále živý – aj v súčasnom odeve. Jeden aj druhý kostým má podľa režiséra v takejto inscenácii miesto na javisku vedľa seba bez toho, aby museli vysvetľovať či riešiť, prečo.
„Hra je napísaná v krásnych veršoch. V monológoch je neobyčajne súčasná a v dobovom verši aj neskúsený divák spozná veľmi aktuálne posolstvo smerom k dnešku, bez toho, aby sme ho museli jednoznačne „na prvú“ aktualizovať. Samotná autorka je prekvapujúco veľmi aktuálna,“ povedal Ballek.
Hra je podľa Adama Golda určená tým, ktorí majú radi štylizáciu, poetický jazyk a radi sa zaoberajú hlbšími témami. „Otázku, ktorú hra kladie, rieši veľa ľudí – ako sa dnes postaviť k dobe? Ako napraviť spoločnosť, ktorá nefunguje tak, ako by mala? Človek by rád našiel ten správny spôsob, ale nie vždy nachádza tie správne prostriedky,“ konštatuje Gold.
„Hra prekladá otázku, či sa dá to zlepšenie dosiahnuť skôr intelektuálnym spôsobom, pre-mýšľaním, alebo radšej zvoliť ten povestný molotovov koktail.“
(zdroj: COLLAVINO)
