NITRA. Pavol Hammel sa v Nitre predstavil nielen ako výborný muzikant a spevák, ale aj zabávač a výtvarník. S dlhoročným priateľom Branislavom Jánošom prezentuje v synagóge ich spoločnú výstavu Somsijesmestesú, ktorá nesie názov jednej z jeho skladieb.
Preplnená sála tlieskala Hammelovým pesničkám, ktoré zaspieval v sprievode klaviristu Petra Preložníka, po mini koncerte sa mnohí fanúšikovia s muzikantom osobne vítali a fotili.
Cez nudu k umeniu
Mnohí návštevníci iste nevedeli, že legenda slovenskej populárnej hudby už niekoľko rokov aj maľuje. Výstava, ktorú môžete vidieť do 23. mája, je pre umelcov asi piatou spoločnou a prvou nitrianskou. Hammelove obrazy plné pestrých farieb príjemne kontrastujú s priam ikonicky pôsobiacimi Jánošovými dielami.
Spoluzakladateľ legendárych Prúdov sa maľovaniu ako záľube venuje vyše desať rokov, aj keď prvé pokusy boli už skôr. V Nitre vystavuje abstraktné práce vytvorené technikou olej na plátne.
„Prečo maľujem? A prečo nie? Tak trochu som sa nudil a tiež mám veľa kamarátov výtvarníkov, tak som im povedal: chalani, dajte mi farby a plátno a idem na to aj ja. V námetoch v hudbe aj maľovaní som dostatočne sebestačný,“ vraví Pavol Hammel, ktorý maľuje v kotolni, najmä v zime, kedy je tam teplo. „Každý, kto bol slávny, začínal v kotolni, ja tam končím. Je tam určitá paralela.“
Pre divákov je ako Ariel
Ako Hammel poznamenal, jeho „plezír“ sa vraj časom „zvrhol“ natoľko, že si jeho diela začali považovať kurátori aj galérie. Vystavoval po celej republike od Bratislavy až po Prešov, aj v Taliansku, kde vôbec nevedia, že je u nás známym spevákom, dokonca si odtiaľ priniesol aj ceny kritiky.
„Našťastie ma nikto neporovnáva s výtvarníkmi, lebo moja abstrakcia je dosť svojrázna. Hudbu a maľovanie prísne oddeľujem, za plátnom si ani nespievam, moje obrazy ani nijako neodrážajú moju hudbu. Na druhej strane, výstavy spájam s koncertmi. Som pre divákov trochu ako Ariel, majú tri v jednom – hudbu, obrazy aj pagáče z vernisáže,“ zasmial sa spevák.
Obrazmi píše príbehy
Hammelov kamarát Branislav Jánoš sa umeniu venuje už zopár desaťročí. Na vyjadrenie svojich myšlienok využíva tradičnú technológiu - maľby na dreve, kriedovom podklade alebo kresby.
„Moje obrazy sú typické tým, že používam 24-karátové plátkové zlato aj striebro. Zlato má tú geniálnu vlastnosť, že odráža farebnosť prostredia aj jeho svetelnú intenzitu,“ predstavuje Jánoš svoju tvorbu.
„Vychádzam v nej ako keby z ikon a ich popisnosti. Hovorí sa, že ikony sa nemaľujú, ale píšu, človek ich musí vedieť „čítať“. Aj v mojich obrazoch sa preto dajú čítať príbehy.“
Jánoš sa v rámci motívov venuje najmä portrétom, v ktorých zachytáva nielen podobizne konkrétnych ľudí, ale aj ich osudy. Obyčajný námet ako keby povyšuje, dáva mu vážnosť, na ktorú v každodennosti zabúdame.
Synagóga ako tretí autor
„S Paľom po prvýkrát vystavujeme v tomto regióne, nielen v Nitre. Už sme sa spoločne predstavili v Čechách, na Orave aj východnom Slovensku,“ pokračuje Jánoš.
„Nitra a hlavne synagóga je úžasná, obrazy vlastne spolu s nami vystavuje aj ona. Tento krásny priestor je ako keby tretí autor. Inšpiruje aj dotvára naše diela.“
Hoci dlhoroční priatelia vystavujú spolu, ich práce sú odlišné svojou témou, farebnosťou aj prevedením. „Podľa mňa sa však geniálne dopĺňame,“ vraví z rodák z Banskej Štiavnice. „Obaja žijeme v rôznych sociálnych podmienkach. Pavol je rozcestovaný svetobežík a ja skôr žijem v ústraní, v dobrovoľnom exile na Orave.“
Obraz venoval Hladíkovi
Kurátorka výstavy Marta Hučková označila výstavu oboch autorov za príbeh dvoch rozdielnych výtvarných spektier umeleckej výpovede. U Braňa Jánoša, ktorý pracoval ako konzervátor umeleckých diel a pamiatok na Oravskom hrade a v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, je čitateľnosť kompozícií evidentná prostredníctvom príbehov.
V mnohých jeho dielach nachádzame fragmenty sakrálnych malieb. Keďže žije a tvorí na Orave, veľa jeho plátien odráža aj motívy prírody. Vo viacerých dielach zobrazuje mačku, ktorú stavia na piedestál madony. Nieže by ju uctieval, ale váži si ju ako živého, prítulného tvora.
„V maliarskom prejave Pavla Hammela zas dominuje abstraktné umenie, ktoré mu ponúka obrovský rozsah možností kombinácie farieb - nie však na úkor myšlienky a sujetu. Námetová skladba diel je rȏznorodá. Sú to nielen témy z každodenného života, ale i vážnejšie s filozofickým podtextom,“ hovorí Hučková.
„Zobrazuje motívy jemu blízke s citovým nábojom a empíriou. Prostredníctvom diel hľadá cestu k vnímateľovi, oslovuje ho a necháva premýšľať, necháva priestor jeho fantázii.“
Na súčasnej výstave sa nachádza aj dielo Ukulele, ktoré Hammel venoval priateľovi, rockovému gitaristovi, zakladateľovi skupiny Blue Effect Radimovi Hladíkovi. Ten hudobnú obec opustil vlani vo veku 69 rokov.
O rok bude mať spevák 70-tku. Vôbec nevyzerá... (zdroj: (ČE))
Výstava v synagóge potrvá do 23. mája. (zdroj: (ČE))
V mnohých Jánošových dielach sa objavuje mačka. (zdroj: (ČE))
Pestrofarebné obrazy Pavla Hammela. (zdroj: (ČE))
