NITRA. Vylomený zub, roztrhnutá pera, rozbitá brada, zopár úderov do hlavy. A k tomu spálené prsty od priveľkého trenia o šnúrku. Všetky tieto nehody sa Robertovi Kučerovi pritrafili v priebehu posledných desiatich rokov. Vždy vtedy, keď divákom predvádzal, čo všetko dokážu jeho šikovné prsty s yoyom.
Ani momenty, keď yoyo nelietalo tak, akoby chcel, Roberta nedonútili yoyo strčiť niekam do vrecka. Práve naopak. Čím viac ho vyťahoval, tým lepší bol. S yoyom začal v osemnástke, o dva roky už slávil titul majstra Českej republiky. Postupne vyhral majstrovstvá Rakúska, Talianska, Maďarska a Poľska, stal sa dokonca majstrom Európy.
Zábava, ktorá nie je vo virtuálnom svete
Minulý týždeň spolu s Davidom Kreibichom pochodili asi desiatku nitrianskych škôl, vystupovali aj na námestí. Deťom chceli predstaviť yoyo ako možnosť športu aj zábavy, ako niečo, čo rozvíja jemnú motoriku, zlepšuje pamäť či postreh a má priaznivý vplyv na prepojenie oboch hemisfér mozgu. "Zároveň je to zábava, ktorá nie je vo virtuálnom svete, ale v realite, čo je dnes skôr výnimkou ako pravidlom," hovoria chalani.
Deti z nitrianskych škôl naživo videli šou v podaní majstra Európy a okrem toho sa mohli zúčastniť bezplatného kurzu či súťaží na tému freestylové yoyo. Tento šport, ktorý je súčasne umením, je celosvetovo na vzostupe. Posledné majstrovstvá Európy prebehli zhruba pred mesiacom v Bratislave.
Yoyo a jojo, ktoré sme v detstve všetci vyskúšali, sú dve úplne odlišné veci. S klasickým jojom sa toho okrem pohybu hore-dole veľa vymyslieť nedá. Yoyo je označenie pre moderný freestylový šport a zároveň aj pre jeho náčinie. Rozdiel medzi starým a moderným jojom je hlavne v tom, že yoya majú ložiská, vďaka ktorým sa môžu točiť na konci šnúrky až niekoľko minút, čím vzniká priestor pre najrôznejšie triky.
Yoyo je skutočne pre kohokoľvek. Majster Európy už videl ľudí na vozíčku, ktorí trénovali s yoyom. Je to však trendy záležitosť, preto yoyo vidieť prevažne v rukách mladých ľudí. Hrajú sa s ním žiaci a v špičkových súťažiach dominujú dvadsiatnici.
Točí sa rýchlejšie ako vrtuľa lietadla
Existuje mýtus, že prapôvodné yoyo sa na Filipínach používalo ako zbraň. Filipínski lovci využívali v 16. storočí na lov zveri kameň priviazaný na dlhom lane. Lovec sa schoval do koruny stromu a čakal, pokiaľ sa nezjaví korisť. Ak netrafil, len si kameň pritiahol k sebe a nemusel zliezať.
Dnešné yoya samozrejme nie sú z kameňa, robia sa z rôznych materiálov. Zo začiatku boli v kurze keramika a drevo, teraz sa vyrábajú z rôznych druhov plastu a hliníka.
Yoyo sa dokáže točiť rýchlosťou až 6 000 otáčok za minútu, čo je pre ilustráciu dvakrát rýchlejšie než vrtuľa bežného ultraľahkého lietadla.
Základné yoyo sa dá kúpiť za pár eur. K nemu treba sadu šnúrok, ktoré treba časom vymieňať, pretože pravidelným používaním sa šnúrky znehodnocujú. Oplatí sa zaobstarať si trojprstú 'gay' rukavičku, ktorú yoyeri používajú, keď je priveľké teplo a potia sa im ruky.
Ako v krasokorčuľovaní: technika aj umelecký dojem
Nebol by to šport, ak by k nemu neexistovali rôzne súťaže, vrátane majstrovstiev sveta či Európy. Podľa Roberta Kučeru sú na svetovej špičke Japonci, ktorí majú viac medailí z majstrovstiev sveta ako všetky ostatné národy dohromady. Hlboko pod nimi sú Američania a až potom zvyšok sveta.
Súťaže sa dajú pripodobiť ku krasokorčuľovaniu. Súťažiaci dostanú tri minúty na voľný program, počas ktorých na vlastnú hudbu predvedú choreografiu, akú len chcú - neexistuje tu žiaden povinný trik, ktorý treba zaradiť do programu. Zostavenie choreografie je mimoriadne náročné, pretože neplatí, že čím náročnejšie kúsky, tým lepšie. Ak sú triky podobné, tak môžu byť akokoľvek ťažké, yoyer ide bodovo dole.
Porotcovia hodnotia technické prvky a asi tretinu bodov dávajú za umelecký dojem. "Trikov s yoyom je nekonečne veľa, yoyeri si ich sami vymýšľajú a to je aj časť hodnotenia - ako je ten trik originálny a unikátny oproti ostatným. Na tej vyššej úrovni nie je teda najťažšie robiť triky, ale ich vymýšľať. Je to veľmi progresívny šport a ak by ste ukázali rovnaký výkon ako vlani, rozhodne za to nedostanete rovnaké umiestnenie ako vlani," hovorí Robert Kučera.
Výhodou je, že yoyo sa dá strčiť do vrecka a trénovať s ním môžu yoyeri prakticky kdekoľvek, napríklad na zastávke, keď čakajú na autobus.
KTO JE ROBERT KUČERA (29)
Je majster Európy vo freestylovom yoyovaní. Okrem toho vyhral majstrovstvá Českej republiky, Talianska, Rakúska, Poľska a Maďarska. Na to, že by sa ako chlapec hrával s klasickým jojom, si nespomína. K modernému yoyu sa dostal pred desiatimi rokmi iba náhodou, keď ho na internetovom obchode objavil jeho bratanec. Už po dvoch rokoch sa vypracoval na majstra vo svojej domovine. Vďaka yoyu sa Robert dostal do Singapuru, Japonska či Číny, kde nakrúcal jeden yoyo seriál. Triky s yoyom predvádzal aj v znelke TV Nova.
