NITRA. Tabáň oproti súdu skúmajú archeológovia. Odkryli už barokovú pivnicu, studňu, dlažbu Hornotabánskej ulice, našli aj pamätnú tabuľu k Slovenskému národnému povstaniu. Asi najprekvapivejším zistením však je, že tvar kopca neovplyvnila výstavba obchodného domu Prior (dnes Tesco). Doteraz si to mnohí mysleli.
„Predpokladali sme, že kopec je takmer celý umelo vytvorený navážkou práve z tejto činnosti, ale nie je to tak,“ povedala Renáta Domčeková zo spoločnosti Proxenta.
Po ukončení výskumu dá investor kopec vyrovnať a postaví tu polyfunkčný objekt s bytmi. V novostavbe chce prezentovať niektoré nálezy, bude sa riadiť odporúčaniami archeológov.
Na Tabáni prebieha archeologický výskum. Fotografie nájdete na konci článku vo fotogalérii. (zdroj: jk)Kopec zmenil tvar
„Tabáň je prírodný pahorok, na ktorom stála až do roku 1975 obytná štvrť,“ povedal Róbert Daňo zo spoločnosti PamArch, ktorá robí v lokalite archeologický výskum.
Archeológovia „narazili“ na pôvodné skalné podložie oveľa skôr, ako očakávali. „Nebola tu žiadna navážanina, ktorá by súvisela s výstavbou Priora,“ potvrdil slová investora Daňo.
Kopec zmenil svoj tvar preto, lebo prišlo k posunu Štúrovej ulice, ktorá sa v minulom storočí rozšírila - časť úpätia južného svahu jednoducho odsekli. „Prišlo tiež k posunu Piaristickej ulice smerom od Priora, čiže sa zničila aj východná časť pôvodného pahorka,“ dodal Daňo.
Pahorok po týchto zásahoch už nestúpal prirodzene, a to mnohých zmiatlo. Mysleli si, že kopec bol umelo navýšený. „Trocha nás doplietli aj fotografie, ktoré máme z výstavby Priora. Na okraji Tabáňa boli vtedy vytvorené skládky stavebného materiálu, ale to bola len dočasná záležitosť.“
Archeológovia zároveň zistili, že najväčšiu devastáciu pôvodného osídlenia spôsobili rozsiahle úpravy lokality v 18. storočí. „Na pahorku úplne nanovo postavili obytnú štvrť. Potom sa tu už domy len prerábali alebo dostavovali. K barokovej stavbe boli prilepené stavby evidentne z 20. storočia.“
Róbert Daňo pred vstupom do pivnice. Kvetináč je z doby socializmu. (zdroj: mh)Chodník naznačia v átriu
Pôvodne bola Tabáň približne o tretinu väčšia, končila sa až na dnešnej križovatke ulíc Štúrova – Štefánikova.
„Od 60. do 70. rokov tu v súvislosti s výstavbou a prestavbou centra mesta došlo k stavebnej uzávere a potom k asanácii celej štvrte,“ vysvetľuje Daňo.
Za socializmu vraj chceli na kopci stavať, no nakoniec zostal celé desaťročia nedotknutý. „Mala tu vzniknúť budova, ktorá by zakryla výhľad na kostol, a preto ju nakoniec nepostavili.“
Pozemok pokryla náletová zeleň a po „nežnej revolúcii“ sa stal vyhľadávaným miestom pre bezdomovcov. Mesto ho pred desiatimi rokmi predalo súkromnému vlastníkovi. Súčasným majiteľom je spoločnosť Proxenta. Ako sme už spomenuli, nálezy archeológov bude prezentovať v interiéri novostavby.
„Na stenách budú fotografické vyobrazenia územia z historických období. Takisto naznačíme situovanie pôvodnej Hornotabánskej ulice naprieč pozemkom, bude viesť cez vnú-torné átrium,“ avizuje Renáta Domčeková.
Chudobná štvrť
Časť dlažby, ktorá pokrývala Hornotabánsku ulicu, je už odkrytá. „V Nitre sa začalo dláždiť za biskupa Gustíniho v polovici 18. storočia. Použili masívne okruhliaky, ktoré sú ukladané do dolomitického piesku. Takáto istá situácia bola na Vŕšku, kde sme robili výskum pred desiatimi rokmi,“ spomína Daňo.
V katastrálnych mapách z konca 19. storočia je zakreslená aj Dolnotabánska ulica, viedla pod dnešným Tescom.
Na pahorku stáli prízemné jednoduché domy, možno aj zopár obchodíkov. Podľa šéfa výskumu sa v tejto chudobnej okrajovej štvrti stretávalo židovské obyvateľstvo s nežidovským: „Niektoré domy boli pravdepodobne počas druhej svetovej vojny zarizované, alebo minimálne prepadli štátu, lebo ich obyvatelia boli odvezení. Po bombardovaní Nitry sem umiestnili ľudí, ktorí prišli o domy“.
Napriek rozsiahlej asanácii v roku 1975 sú zvyšky budov v dobrom stave, z historického hľadiska však nie sú významné. „Zatiaľ najstarším nálezom je torzo stredovekého objektu z 11.-12. storočia, ktorý zanikol po požiari.“
Nachádza sa pod barokovou bránou kláštora, ktorá je v súčasnosti zamurovaná. Vyhlásená je za národnú kultúrnu pamiatku.
Pohľad z barokovej pivnice. V pozadí je Tesco. (zdroj: mh)V studni vyrástol strom
Archeológovia odkryli aj verejnú studňu z obdobia baroka. Tiež je zakreslená v katastrálnej mape, ale na úplne inom mieste. Podľa Daňa fungovala do druhej svetovej vojny, možno aj nejaký čas po nej: „Plášť studne obnovili za prvej republiky. Dnes v nej rastie strom.“
Zaujímavým nálezom je aj baroková pivnica, z ktorej vyniesli veci z čias socializmu – črepníky, megadiktafón značky Tesla, ale aj koberce a matrace. Vo vnútri sa stále nachádza pneumatika z traktora. „Toto bola jedna z pivníc, ktoré boli čiastočne prístupné, prespávali tam bezdomovci,“ vysvetlil archeológ.
S úsmevom dodal, že zatiaľ najväčším nálezom je predná náprava z liazky, potom nasleduje blok motora zo škodovky.
Tabuľu zrazili z podstavca
Kurióznym nálezom je pamätná tabuľa k 30. výročiu Slovenského národného povstania. „Vyzerá to, že bola osadená narýchlo priamo do Hornotabánskej ulice, na ktorej rozbili dlažbu. O rok neskôr, pri búraní štvrte, tabuľu odrazili z podstavca a nechali tam, hoci ju mohli odniesť. Je vyrobená z najkvalitnejšej slovenskej leštenej žuly.“
Ľudia z PamArchu sa teraz v spolupráci s mestom pokúšajú vypátrať, kto bol autorom tabule a kto objednávateľom. „Investor sa vyjadril, že v súvislosti s príbehom tabule uvažuje o možnosti, že by ju odprezentoval v nejakých verejných priestoroch budovy,“ prezradil Daňo.
Medzi hnuteľnými nálezmi je aj množstvo liekoviek z konca 19. storočia, z čoho dedukuje, že na Tabáni mohol stáť lekárnický dom. Mladšie predmety zase dokumentujú obdobie socializmu.
„V šachte bolo nahádzaných hádam päťdesiat sáčkov od plnotučného mlieka, kus za dve koruny, a všeličo, čo vás len napadne z tohto obdobia. Toto je prvý výskum, pri ktorom si „kopem“ vlastné detstvo,“ zasmial sa Daňo.
Tabáň je z turečtiny
Niektorí sa nádejali, že archeológovia nájdu aj stopy po opevnení Dolného mesta, nie je to však pravdepodobné. „Opevnenie bolo nižšie, približne v strede cesty na Štúrovej ulici,“ povedal šéf výskumu.
Tabáň sa nachádza medzi niekdajším opevnením a kláštorom Piaristov, neďaleko bola južná vstupná brána do mesta. Práve pre svoju polohu mal pahorok podľa Daňa strategický význam už od 9. storočia.
„Kolegom jazykovedcom sa podarilo zistiť, že slovo Tabáň pochádza z turečtiny a označuje dlhodobejšie ležovisko vojska – teda nie tábor na jednu noc. Pravdepodobne sa tento názov dostal do povedomia počas necelej jednoročnej okupácie Nitry Osmanmi – bola tu asi zložená časť posádky. Tabáň majú aj v Starom Budíne.“
Archeologický výskum lokality má trvať do konca júna. Archeológovia však budú situáciu aj potom monitorovať. „Budeme sledovať prírodné podložie, ktoré sa skladá z mä-kkých vápencov a tvrdého dolomitu. Pôsobila tu tektonika, je to prelámané – čiže môže nastať situácia, že pri vyrovnávaní terénu ešte nájdeme stopy po nejakých starších objektoch,“ zdôvodnil Róbert Daňo.
