
Šport je ako biznis, hovorí Marek Kardoš, tréner volejbalistov Bystriny. Profesionál telom aj dušou. Ani po finálovom zápase neprestáva pracovať, už teraz myslí na budúcu sezónu. Svoj mančaft priviedol druhýkrát po sebe k najcennejšej trofeji na Slovensku. Ambície Nitranov sa tým nekončia, v budúcej sezóne majú nové výzvy.
V lete bolo avizovaných šesť posíl, napokon ste sezónu absolvovali len so štyrmi. Ukázalo sa, že na titul to stačilo.
- Prišli pred sezónou aj ďalší dvaja, ukázalo sa však, že Martin Vlk bol v nie dobrom zdravotnom stave, čiže neprešiel zdravotnými testami a nebol pripravený na ťažkú sezónu. Jožko Piovarči sa zranil, žiaľ, ešte pred sezónou. Jeho dlhodobejšie problémy s chrbtom sa prejavili chronickými ťažkosťami, ktoré musel riešiť chirurg a absolvoval operáciu chrbta. Určite by sme, ak by boli zdraví, hrali inak, mali by sme konkurenciu v mužstve a hráči by si mohli oddýchnuť. Ale aj pri štyroch posilách sa ukázalo, že sme mali na každý post rovnocennú náhradu, a to nám v kľúčových momentoch prinášalo ovocie.
Zápasy v MEVZA pomohli mužstvu?
- Jasné, bola to ideálna príprava na play-off. Škoda, že to bolo v rovnakom období ako Slovenský pohár. Museli sme jeden z cieľov vynechať, na tri ciele by som potreboval 14 ľudí. K tomu všetkému sa nám zranil na tri mesiace Marek Mečiar, trénovať začal až v polovici marca. Viac si vážim tretie miesto v MEVZA cupe ako Slovenský pohár. Váha nášho Slovenského poháru nie je, žiaľ, taká, aká by mala byť. Nedá sa to porovnať s výsledkom v extralige.
Ako by ste charakterizovali váš vzťah s hráčmi?
- Ako profesionálny vzťah trénera s hráčmi.
Museli ste počas sezóny siahnuť aj na pokutu?
- Vždy musia byť určené nejaké pravidlá pred sezónou. Chalani vedia, že niektoré veci sa vzhľadom na situáciu dajú riešiť dohovorom, ale niekedy to proste nejde. To, že niekto dostane pokutu, sú bežné veci vtedy, keď sa nevykonáva činnosť tak, ako sa má. Bohužiaľ, musel som prejsť aj k radikálnejším riešeniam, keď som sa rozlúčil s Martinom Hláčikom. Aj takéto veci sa stávajú v športe. Ja oddeľujem šport od osobných kontaktov. Je to biznis a v tomto ponímaní, keď mi niekto prekáža svojím účinkovaním k dosiahnutiu cieľa, tak riešim to aj radikálne.
Bola nejaká stávka medzi vami a hráčmi pred finále?
- Nie. Ale podobne ako minulý rok sme mali dohodu o neholení sa. Bola vyhlásená pokuta pri porušení. Každý to tak zobral. Viem, že sme vyzerali hrozne, ale tí, ktorí bežne vyzerajú hrozne, to mali jednoduchšie, cha-cha. Mali sme to aj v minuloročnom play-off. Každý športovec má nejaký fetiš a nám sa to osvedčilo.
Ako ste spávali počas finálovej série?
- Počas play-off sa moc nenaspí, hlavne keď sa prehrá, tak tréner analyzuje veci do neskorého rána a potom sa snaží zaspať. Keď sa mu to podarí, prisní sa mu, že toto by bolo ono, tak si otvorí počítač a pozrie si to znova. Spí sa málo, veľmi, veľmi málo, je to trápenie. Za mesiac a pol môžeme spanie rátať na hodiny.

Mysleli ste si na začiatku sezóny, že práve Prievidza bude vaším finálovým súperom?
- Už tie nákupy Prievidze svedčili o tom, že môže u nich nastať radikálny posun smerom dopredu. V semifinále žili tým, že hlavný útočný hráč Prešova Marcel Lux bol zranený, tým pádom Prešov viac ťahal cez zónu štyri a tam sú Prievidžania silní. Potvrdili to aj tými zápasmi, kde vyhrali.
Nitra mala jedného legionára, Prievidza šesť. Je tento triumf práve z tohto pohľadu cennejší - jednak pre vás a jednak pre slovenský volejbal celkovo?
- Každá intencia v kluboch je iná. My sme deklarovali, že chceme mať čo najmenej legionárov a keď sa bude dať, budeme mať čisto slovenských hráčov. Bohužiaľ, oslovení slovenskí hráči nechceli prísť k nám, tak sme museli siahnuť po adekvátnej náhrade zo zahraničia. Mne sa tá filozofia strašne páči, má to význam k účinkovaniu slovenskej reprezentácie. Vidíme na príklade basketbalu, aké je deštrukčné, keď máte z piatich hráčov piatich legionárov. Myslím, že obmedzenie legionárov, ktoré by malo nastať, iba prospeje slovenskému volejbalu. Je to zaujímavejšie a atraktívnejšie v daný moment, ale v dlhodobejšom meradle to nie je dobré a malo by sa to pravidlo flexibilne zaviesť do ligy. Ak bude všetko okej, otvoria sa hranice aj pre legionárov. Ak nie, tak sa zamedzí tomu, aby ich bolo veľa. Boli sme svedkami, okrem Prievidze, ktorá mala legionárov kvalitnejších, aj legionárov v Komárne, ktorí sa nepredviedli v najlepšom svetle. Myslím, že investícia do slovenských hráčov by bola o to cennejšia.
Ako si vy oddýchnete po náročnej sezóne? Túry v horách či more? Kam zvyknete chodiť?
- Mne sa práve začína najväčší humbug. Je totiž príprava na ďalšiu sezónu a toto všetko chcem mať za 3-4 týždne zvládnuté. Chcem sa stretnúť s majiteľom klubu, musíme nastoliť ďalšie účinkovanie a akým smerom pôjdeme. A či more alebo hory? Horí, ale termín (smiech).
Zvažujete účasť v kvalitnejšej európskej súťaži, ako bol MEVZA Cup?
- Projekt je riešený na to, aby sme boli súčasťou Champions League, či už v predkole a potom v CEV cupe alebo Challenge cupe, ale určite chceme vyskúšať spomínanú Ligu majstrov.
Bude náročné udržať členov majstrovského tímu v Nitre? Je o nich záujem v iných kluboch?
- O hráčov je eminentný záujem. Je jasné, že keď sa vyhrá a hráči ponúkajú dlhodobejšie kvalitné služby, tak je jasné, že je o nich záujem, čo len zvyšuje ich kredit a bolo by najlepšie, keby nielen na slovenský trh, ale aj smerom von. Deklaroval som, že vyrábame hráčov smerom za hranice, nie pre slovenský trh. Keďže sme majstri, prečo by mali ísť do horšieho klubu. Niektorí deklarovali, že by chceli skúsiť niečo iné, ale zatiaľ tu je priestor. Keď chceme hrať Champions League, musí sa mančaft posilniť.
Kto získal titul
Hráči: Marek Ludha, Igor Rehák, Matej Kubš, Juraj Zaťko, Andrej Grut, Peter Kašper, Tomáš Hollý, Martin Turis, Miloš Horník, Marek Malina, Marek Mečiar, Ádám Százvai.
Tréner: Marek Kardoš. Asistent: Martin Májek. Štatistik: Martin Dobiaš. Masér: Dušan Szabo.
Majiteľ: Martin Kraščenič. Prezident: Róbert Pullman. Športovo-technický vedúci mužstva: Jozef Chudý.