Pondelok, 16. júl, 2018 | Meniny má Drahomír

Na Mars neponesieme stavebný materiál. Budovy postavia roboti a 3D tlačiarne

Huby ani diviaky u nás nie sú natoľko rádioaktívne, aby boli nebezpečné, uisťuje vedec.

Študenti si mohli na popularizačných prednáškach vedu doslova ohmatať.(Zdroj: pre SME - Lujza Záhoráková)

NITRA. Ako bude človek žiť na Marse? Dopestuje si tam niečo? Ako vyzerá simulovaný pobyt, ktorý navodí podmienky presne také, ako sú na Marse? Sú diviaky a huby, ktoré jeme, rádioaktívne?

Toto bola iba časť z otázok, na ktoré sa vedci snažili odpovedať jednoducho a zrozumiteľne. S týmito témami predstúpili pred študentov na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. V rámci Nitrianskych univerzitných dní tu Slovenské elektrárne zorganizovali popularizačné prednášky Science Talks.

Príprava na presun ľudstva na Mars

Študentom sa tu prihovorila Michaela Musilová, ktorá pracovala pre NASA. Michaela začiatkom roka velila medzinárodnej posádke, ktorá simulovala pobyt na Marse. Misia prebiehala v púšti v americkom Utahu. Klíma púšte, kde sa v istom období drží teplota stále pod nulou, pripomína podmienky na Marse. Posádka pobývala v dvojpodlažnej stanici v tvare valca.

Článok pokračuje pod video reklamou

Musilová si už podobnú simulovanú misiu vyskúšala pred tromi rokmi. Po skúsenostiach s prvou misiou ju vybrali na prestížnu pozíciu veliteľky medzinárodného tímu. Čo o tom rozhodlo?

Podľa slov astrobiologičky to bol spôsob, akým dokázala riešiť konflikty a krízy v tíme počas prvej simulovanej misie. Tím bol zavretý v malej výskumnej stanici, životný priestor ľudí bol mimoriadne obmedzený, čo každý nezvládal ľahko. Prejavovala sa tu ponorková choroba, jedna osoba sa dokonca pokúsila o útek.

"Je to dosť klaustrofobické, stanica má osem metrov, ani sa nečudujem, že niekomu z toho začalo šibať," hovorí vedkyňa, ktorá sa špecializuje na extrémofily - teda na organizmy žijúce v extrémnych podmienkach, napríklad na pevninských ľadovcoch alebo v oceánskych priekopách. Práve takéto organizmy by sme mohli nájsť na iných planétach.

V simulovanej misii na Mars mala Michaela na starosti i skleník. "Ak raz pôjdeme na Mars, nemôžeme si tam niesť všetky potraviny, bude potrebné si niečo dopestovať. Rovnako tam nemôžeme brať ani stavebný materiál. Ideálne by bolo poslať tam najskôr robotov a 3D tlačiarne," hovorí šéfka simulovanej marťanskej misie.

Počas výskumu posádka nerobila iba vedecké experimenty, ale sama sa stala cieľom skúmania. Psychológovia napríklad sledovali reakcie tímu na rôzne problémy, ktoré im naschvál ma marťanskej stanici vytvárali. "Furt nám niečo nefungovalo. Raz záchod, potom vypli kúrenie. Neskôr nám došla voda, tak sme sa nesprchovali a splachovali sme len raz denne," hovorí Michaela Musilová.

Na nálade nepridali tímu ani ťažké skafandre, ktoré mimo stanice nosili. Ale ani to, že so 'Zemou' sa dalo komunikovať s oneskorením alebo fakt, že strava bola v práškovej a granulovej podobe. Vedkyňa hovorí, že marťanská misia bola náročná, no raz to bude rovnaké aj na ozajstnom Marse, preto je potrebné pripraviť sa na takéto podmienky už tu, na Zemi.

Rádioaktívne diviaky

Mediálnu pozornosť vlani vzbudili rádioaktívne diviaky na Šumave. Otázky, či sú naše diviaky a huby, ktoré konzumujú bezpečné, zodpovedal Juraj Miššík z Katedry biochémie a biotechnológie SPU.

Vyššia ako bežná miera radiácie sa na územie strednej ale i západnej Európy vyskytla po havárii jadrovej elektrárne Černobyľ na jar 1986. Zistilo sa napríklad, že sú územia, kde diviaky alebo huby vykazujú nadlimitnú mieru rádioaktivity.

"Toto bol veľký problém napríklad v Nemecku, kde z ničoho nič už klesnutá rádioaktivita začala strmo stúpať. Bol to problém vysvetliť, mali s tým hodne veľké ťažkosti. Nakoniec sa takmer detektívnym spôsobom podarilo odhaliť vinníka," hovorí Miššík.

Za zvýšenú rádioaktivitu u diviakov mohla nenápadná podzemná huba s názvom srnka obyčajná. Tá sa v lesných porastoch vyskytuje v hĺbke 0-15 centimetrov pod zemou a má schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy.

Miššík ale upokojuje a vraví, že na Slovensku sa nemusíme obávať ani rádioaktívnych diviakov, ani rádioaktívnych húb. V rokoch 2003 - 2016 u nás analyzovali 851 diviakov a v rokoch 2008 - 2016 skúmali 435 vzoriek húb. Ani v jednom prípade sa nezistili nadlimitné hodnoty.

"Nemecko bolo výrazne viac kontaminované ako Slovensko pri prelete kontaminovaných mrakov," vysvetľuje Juraj Miššík dôvod, prečo sa rádioaktívne huby vyskytli v nemeckých lesoch a v našich nie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 13 728
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 158
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 194
  4. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 8 520
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 854
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 545
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 756
  8. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 3 542
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 313
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 850

Hlavné správy z MY Nitra

Nitre chýbajú desaťtisíce ľudí, časť už ani nechodí na konkurzy

V Nitrianskom kraji sú tisícky voľných pracovných miest. Najväčší dopyt je po operátoroch a montéroch strojov a zariadení.

Víťaz Tesárskej penalty premenil 29 jedenástok

V Tesárskych Mlyňanoch sa v sobotu konal tretí ročník penaltovej súťaže.

Investor musí zbúrať celý Orbis, skelet nie je bezpečný

Statik neodporučil stáť pod stropom ani minútu. Má obavy, že spadne.

Vystavujú anglický maják, v ktorom videli ducha

Diorámy dopĺňajú lode. Najväčšia vystavená plachetnica má dĺžku 5,5 m, výškou sťažňov 9 m a hmotnosť 450 kg.

Počas Prázdninového maľovania sa inšpirujú výstavami v galérii

V rámci techník sa dielne zameriavajú na tvorbu papierovej pokrývky hlavu i papierový objekt, na asambláž, kresbu s maľbou a diela z netradičných materiálov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Investor musí zbúrať celý Orbis, skelet nie je bezpečný

Statik neodporučil stáť pod stropom ani minútu. Má obavy, že spadne.

Motorkár narazil na obrubník, zraneniam podľahol

Motorkár utrpel veľmi ťažký úraz hlavy, bol v bezvedomí. Po prevoze do nemocnice zraneniam podľahol.

Vežu v Bojniciach navštívili prví turisti. Pozrite sa na ten úžasný výhľad

Vyhliadková veža v Bojniciach je v skúšobnej prevádzke.

Na martinskom parkovisku omotali výrastkovia auto toaleťákom

​​​​​​​Po sídlisku v Martine sa potĺkala partia výrastkov a cudzím ľuďom vymýšľali schválnosti.

Vybrali SME

Už ste čítali?