NITRA. Keď v máji 2002 začínali, museli čakať niekoľko mesiacov, kým prišiel prvý narkoman a do bandasky im vhodil použitú injekčnú striekačku. Oni mu za ňu dali nové ihly aj so striekačkami.
Takto začala pätnásťročná snaha združenia o zamedzenie šírenia infekcií a chorôb, ktoré hrozia pri kontakte s použitými ihlami. Dnes užívatelia drog sami vyhľadávajú členov Združenia Storm, pretože sa naučili veriť im.
Viac nadšení ako skúsení
Na začiatku bolo osem študentov, ktorých zaujala možnosť pomáhať ľuďom, čo užívajú drogy. V Nitre pritom dovtedy žiadna podobná organizácia neexistovala. Na škole študentom odborníci povedali, že i v zahraničí je trend vyrážať von, do terénu, a problémovú skupinu doslova vyhľadávať.
„Bol to živelný nápad partie vysokoškolákov. Mali sme pocit, že niečo chceme robiť a boli sme asi viac nadšení ako skúsení,“ priznala na oslave pätnásteho výročia Stormu Jana Cigáneková-Kupcová, jedna zo zakladateliek združenia. „Stanovy združenia sme zliepali zo stanov rôznych organizácií nie úplne tušiac, aké míny si tým nastavujeme. IČO sme išli vybavovať až po niekoho upozornení, že nám chýba. Veľa vecí vznikalo takýmto spôsobom, živelným, spontánnym. V Nitre sme však mali šťastie na dobrých ľudí napriek tomu, že táto téma nebola obľúbená,“ priznáva Cigáneková-Kupcová.
Zo začiatku chýbalo združeniu to najdôležitejšie – klienti, teda ľudia závislí na drogách. „Mali sme materiál, mali sme ľudí, mali sme propagáciu, no aj tak sme asi dva mesiace čakali na prvého klienta. Nakoniec sa objavil na Klokočine. Do kancelárie sme dobehli s hrkotajúcou bandaskou a veľmi sme sa tešili, že máme prvú striekačku,“ spomína si zakladateľka združenia.
Užívatelia drog nevedia o rizikách
Dnes je až 60 nadšencov, čo pracovali v Združení Storm, alebo v ňom ešte stále sú. Najdlhšie, až desať rokov, tu pôsobí Andrea Hugáňová. Tá hovorí, že ľudia dodnes celkom nevedia, prečo je potrebné pracovať s užívateľmi drog a vymieňať im použité ihly za sterilné. „Chránime tým verejné zdravie. Nie je to len o tom, že rozdávame ihly, ale zbierame a bezpečne likvidujeme použité, návratnosť našich ihiel je až 97 %. Ten človek nie je navyše v žiadnej sieti pomoci, nemá šancu dozvedieť sa o rizikách, ktoré mu plynú. Máloktorý užívateľ drog si pred tým, ako ich začne brať, vygoogli riziká, ktoré s tým súvisia,“ vysvetľuje činnosť združenia Hugáňová.
Združenie Storm klientom tiež vysvetľuje, prečo by nemali ihly nechávať len tak voľne pohodené. Chystá tiež špecializované boxy, do ktorých sa budú môcť vhadzovať použité ihly.
Štatistiky navyše ukazujú, že výmena striekačiek sa oplatí i ekonomicky – je to totiž oveľa lacnejšie, ako liečba žltačky či ďalších chorôb, ktoré pri opakovanom používaní jednej ihly hrozia. Keďže z ôsmich združení, ktoré sa tejto problematike kedysi venovali, fungujú už len tri, a aj tie sú len na západnom Slovensku, hrozí podľa Hugáňovej napríklad to, že východné Slovensko o pár rokov zaplaví epidémia žltačky.
Drogujú hlavne muži
Združenie Storm pôsobí okrem Nitry aj v Seredi a v Trnave. V Nitre registruje 400 klientov, najviac ich je na Klokočine. V Trnavskom kraji je to 750 klientov. V priemere sa ročne s pracovníkmi stretne 200 užívateľov drog.
Hoci sú tieto mestá od seba vzdialená iba pár desiatok kilometrov, drogová scéna je tu úplne iná. V Nitre už dlhodobo najviac letí opiátová droga suboxon, prípadne pervitín. V Seredi sú to hlavne tvrdé drogy, napríklad heroín.
Tri pätiny užívateľov drog sú muži. Tí starnú, typickým klientom Stormu je asi 36-ročný muž. Keďže mladí tu chýbajú, znamená to, že sú drogy na ústupe? „To si nemyslím. Mladí asi preferujú iné užívanie drog ako injekčné, no my sa venujeme práve injekčnému, lebo je najrizikovejšie. Našou základnou myšlienkou je vytvoriť si s klientmi vzťah a byť tam, keď nás budú potrebovať. To je asi to najdôležitejšie, lebo ľudí, ktorí im len tak dajú hneď rady o tom, ako majú žiť a čo majú robiť a ako sa majú správne správať, tak takých majú vo svojom okolí pomerne veľa. My im ponúkame nehodnotiaci prístup,“ vysvetľuje Hugáňová.
Združenie nedokáže povedať, koľkí narkomani začali po ich pomoci viesť normálny život. „Nevieme, čo sa s nimi deje, keď od nás odídu. Netúžime po tom, aby nás kontaktovali, lebo sa tak zase dostanú do rizikového prostredia. My budeme radi, ak žijú a sú niekde v pohode a šťastní,“ povedala Andrea Hugáňová.
Pouličný sex v Nitre nie je
Združenie Storm sa venuje aj ľuďom pracujúcim v sex bizinse. Na rozdiel od užívateľov drog, tu sú klientmi iba ženy. Prostitútkam poskytuje združenie kondómy, vreckovky na intímnu hygienu či lubrikačné gély. Dokážu im zabezpečiť testy na syfilis či kvapavku. Cieľom je, aby prostitútky vykonávali bezpečný sex a chránili sa pred chorobami.
„Vysvetľujeme im, ako sa majú správať na ceste, aby sa vyhli rizikovým situáciám. Takou zásadou je napríklad nenastupovať do auta, v ktorom je viac mužov, pretože vtedy existuje väčšie riziko, že môžu byť znásilnené, zbité alebo vyhodené niekam na cestu,“ hovorí Andrea Hugáňová.
Podľa skúseností Združenia Storm v Nitre pouličný sex biznis prakticky neexistuje – na rozdiel od Serede či Trnavy. Dôvodom je napríklad to, že Nitra nie je uzol, ktorým prechádza množstvo kamionistov. V našom meste je skôr bytový alebo salónový sex biznis.
Združenie sa venuje aj deťom, ktoré sa 'potulujú' po sídlisku. Má na to nízkoprahové zariadenie Cirkus na Nedbalovej ulici na Klokočine. „Máme v ňom klientov od 11 do 22 rokov. Využívajú náš priestor, kde sa venujú voľnočasovým aktivitám. Je to bežná, sídlisková mládež, nie sú to len sociálne slabšie rodiny, ale aj ľudia, ktorým niečo v domácom, rodinnom prostredí chýba – väčšinou je to pozornosť, pochopenie, prijatie,“ povedala Barbora Hurtišová.
