NITRA. Nevídanú fantáziu, krásu a trpezlivosť autora nesú v sebe diela talentovaného autistického výtvarníka Františka Tótha. Zložité ornamentálne motívy farebne i tvarovo prepracované do milimetrových detailov sú skutočne udivujúce, rovnako tak práce s biblickými či duchovnými námetmi. Originalitu a výnimočnosť im výtvarník dodáva použitím trblietok, zlatej a striebornej farby, perleťových, metalických farieb či dokonca lakov na nechty.
Františkove obrazy zapĺňajú výstavné priestory Ponitranskeho múzea, kde ich môžete vidieť do 28. mája. Predajnú výstavu Môj svet tvorí neuveriteľných 127 diel, pričom ďalších 40 autor súčasne vystavuje v Devínskej Novej Vsi.
Chce maľovať aj motívy Nitry
František Tóth má 38 rokov a žije s rodičmi v Bratislave. Predtým pracoval ako čašník v kaviarni Radnička, teraz zákazníkov obsluhuje v bufete nemocnice Milosrdných bratov. Výtvarne sa prejavuje už odmala, snáď ako 4-ročný začal tehlovými črepmi a kriedami kresliť na chodník lopatky, gitary... Neskôr prešiel na farbičky, voskovky, fixky, na obrázkoch sa objavili Jánošík aj kozmonaut.
Ako nám povedal, za to, že ho kreslenie a maľovanie tak veľmi „chytilo“, môže zlomenina stehennej kosti, ktorú utrpel ako 5-ročný. Nesmierne ho vtedy v nemocnici zaujali röntgenové snímky. Malý pacient, dlhší čas pripútaný na lôžko, sa pustil do kreslenia a tak dal nevedomky priechod svojej neobyčajnej fantázii a talentu. Každým rokom bol jeho prejav lepší a zaujímavejší, v maľovaní ho podporovala aj jeho učiteľka Mária Žažová v škole pre žiakov s autizmom na Hálkovej ulici v Bratislave. Pre jeho práce je typické, že precízne vypracuje aj ten najnepatrnejší detail, lupu nepoužíva. Maľuje na papier, kartón alebo sololit, najnovšie skúša aj maľbu na plátno.
„V poslednom čase maľujem najmä akrylovými, olejovými farbami a temperami. Z farieb rád používam pestré – červenú, žltú, najradšej mám modrú, belasú a tyrkysovú. Páčia sa mi také metalické. S vypracovaním drobností v obrazochv sa rád hrajkám,“ hovorí František.
„Z motívov uprednostňujem duchovné, rád maľujem aj zložité ornamenty, kvety, motýle... V budúcnosti sa chcem venovať aj téme „prečo sa Nitra stala matkou Slovenska“. V práci som do tretej popoludní. Potom prídem domov a maľujem. Nielen do večera, ale často aj v noci. Pri maľovaní si najlepšie oddýchnem. Naraz pracujem aj na viacerých obrazoch. Ťažko povedať, koľko mi trvá namaľovať jeden, ale podľa veľkosti a zložitosti tak okolo mesiaca.“
Možno budú v Slovenskom inštitúte
Autora zaujímajú najmä duchovné témy. Obraz svätej Trojice vytvoril striekaním metalických fixkových farieb cez pištoľ s balónikom. Jeho fotku vo formáte A4 poslal pápežovi do Vatikánu. Pridal aj mozaikový text Nech je mier vo Vatikáne.
Zážitok slávenia bohoslužby Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne pretavil do dojímavej mozaiky tváre a symbolov ladenej v tyrkysovo-zelenej farbe s trblietkami. Ďalší obraz s biblickým motívom s vodopádom, s množstvom ľudí a chrámov predstavuje pohľad z nebies. Tieto diela by sa podľa slov Antona Števka, riaditeľa Ponitrianskeho múzea, pokúsil viceprimátor Ján Vančo dostať cez veľvyslanca do Ríma. Možno sa raz objavia v Slovenskom inštitúte v Ríme, kde je riaditeľom Peter Dvorský.
Abstrakcia plná symbolov
Výstava Františka Tótha je jeho prvou samostatnou v Nitre. Predstavuje výber z jeho celoživotnej tvorby. Nápad vystaviť jeho práce vznikol vlani, kedy sa v múzeu konala celoslovenská výstava Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím s názvom Výtvarný salón.
„Prečo sme sa rozhodli práve pre obrazy Františka Tótha? Jeho diela sa vynímali z množstva vynikajúcich prác, ktoré sme tu mali. Sú zvláštnou zmesou konkrétnych predmetov, ktoré spolu pôsobia ako veľmi zložitá abstrakcia, plná symbolov, ktoré musí človek dešifrovať,“ vysvetľuje Anton Števko.
„Výstavou chceme ukázať, že aj človek s určitým hendikepom dokáže ľuďom veľa povedať, osloviť ich, prinútiť zamyslieť sa nad istými otázkami. Odpoveďami na ne sú jeho obrazy s dôrazom na detail. Ľudia s autizmom majú v sebe strach pred prázdnom, takže autor konkrétny tvar precízne zapĺňa rôznymi drobnosťami a symbolmi.“
Podľa Števka sa František nebojí používať rôzne netradičné techniky či materiály. Čo sa mu páči a čo v danej chvíli považuje za potrebné do obrazu vložiť, to tam bez rozpakov dá.
