VEĽKÉ ZÁLUŽIE. Svoju prvou samostatnou výstavou Ja Eva sa v M'Art Print Gallery vo Veľkom Záluží prezentuje vyštudovaná výtvarníčka Eva Pardupová. Z jej obrazov cítiť
hĺbavosť, hľadanie zmyslu v zabudnutých, odumierajúcich krajinách, v naoko neatraktívnych priestoroch a predmetoch.
Autorka ich maľuje z presvedčenia, že je v nich mnohokrát viac krásy, a to pre ich proces bytia, ktorým prechádza všetko okolo nás. Krása je relatívny pojem. Je prchavá a tú krehkosť okamihu, zastavenie času, sa autorka snaží zachytiť vo svojej maľbe. Krásu nachádza hlbším náhľadom do diania, do súvislostí a tie objavy ju posúvajú ďalej.
Inšpiruje sa fotografiami
Profesionálnu výtvarníčku láka nepoznané, tajomné, na pohľad neviditeľné. Maľuje realitu – krajinu, ľudí, predmety, prostredia. Venuje sa realistickej maľbe, aj abstrakcii, kresbe a portrétnej tvorbe. Túži viac vedieť, poznať, ponúka ľuďom svoj pohľad na videné. Silnými námetmi a kvalitnou maľbou provokuje k otázkam. Ľudí kzamysleniu nenúti, ale tým, že im posúva svoj pohľad prostredníctvom maľby, ponúka im ďalšiu alternatívu na názor.
Autorka používa hlavne techniku olej a akryl na plátne, čo dosvedčuje aj jej prvá výstava 29 obrazov. Sú z obdobia rokov 2010 – 2017.
„Vadí mi povrchnosť, hľadám preto podstatu, hĺbku, prienik minulosti s prítomnosťou. Myslím si, že umelec by mal hľadať, objavovať, poukazovať, nezostať ľahostajný. Nemám rada nátlak, čo je kvalitné, to predsa svoj priestor má. Ľudia cítia, čo je dôležité, aj v dnešnej dobe plnej povrchností či násilia,“ vraví Eva Pardupová.
„Predtým, než idem maľovať, veľa premýšľam, uvažujem. Myšlienky a predstavy ma prenasledujú, kým ich neprenesiem na maliarsku plochu. Motív mám v hlave dávno predtým, než sa dostane na plátno. Pri práci veľmi často využívam postfotografiu ako vizuálny prostriedok súčasnej maľby. Fotografia ako jediná navždy zachytí moment okamihu, dokáže tým privolať spomienku na ľudí i udalosti. V človeku tak roztočí kolotoč pocitov. Fotografujem veľa a potom sa pri maľovaní snímkami inšpirujem."
Zaujímajú ju často aj úplne bežné, všedné veci či prostredia. V každodennom živote ich ani nevnímame, napriek tomu majú svoju osobitú krásu a poetiku. „Keď som napríklad pred zimou menila gumy na aute, v autoservise som si urobila množstvo rôznych snímok, na motívy ktorých som potom maľovala. Oslovilo ma toto špecifické prostredie aj výsledok ľudskej práce. To je tá napohľad neviditeľná krajina,“ konštatuje výtvarníčka.
„Nemaľujem prvoplánovo rozkvitnutú lúku, hoci je krásna. Krásna je aj vtedy, keď kvety odumierajú. Mladosť je nádherná svojou krásou a sviežosťou, staroba zas svojou zrelosťou, múdrosťou a skúsenosťami.“
Spolužiaci vo veku jej dcéry
Eva Pardupová dnes žije a tvorí v Nitrianskych Hrnčiarovciach, ale do svojich 20 rokov vyrastala v Galante. Technickú zručnosť a vzťah k umeniu získala od rodičov. Otec bol vedúcim na geodézii, písal a rád kreslil. Pre matku, tiež geodetku, bola zas veľkou záľubou hudba.
Pod vplyvom rodičov sa v záľubách orientovala všestranne. „Chodila som na výtvarnú výchovu na Ľudovú školu umenia, študovala som hru na klavíri, pre svoje schopnosti som bola v športovej triede, venovala som sa atletike,“ spomína na detstvo Eva Pardupová.
Vyštudovala Strednú pedagogickú školu v Modre a istý čas učila v materskej škole. Vzťah k výtvarnému umeniu bol v nej stále veľmi silný, preto chcela pokračovať v štúdiu šperku na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe, no nevzali ju. Vydala sa, narodila sa im dcérka a mladá rodinka sa presťahovala do Nitry. Je pochopiteľné, že záľuba išla načas bokom, pre rodinné i pracovné povinnosti na ňu jednoducho nebol čas.
„Po 20 rokoch som sa však k maľovaniu vrátila a rozhodla som sa, že sa mu chcem venovať na profesionálnej úrovni. Túžila som sa zlepšiť, napríklad v proporcii, perspektíve, potrebovala som pedagogické vedenie. Absolvovala som preto štúdium výtvarného umenia pre dospelých u akademického maliara Viliama Širokého na ZUŠ Jozefa Rosinského v Nitre. Vycítil vo mne talent, preto ma pobádal pokračovať na vysokej škole. Práve on ma pripravil na prijímacie pohovory na Akadémiu umení,“ vraví maliarka.
V Banskej Bystrici v rokoch 2010-2014 vyštudovala bakalársky stupeň v odbore maľba a dva roky magisterského štúdia absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
„V oboch prípadoch som mala denné štúdium a za to musím poďakovať môjmu part-nerovi a dcérke, bez ich podpory a porozumenia by som štúdium nezvládla. Bolo to náročné časovo, finančne aj ľudsky. Spolužiaci boli vo veku mojej dcéry, v mnohých ohľadoch som sa musela prispôsobovať, preto som spokojná, že som to dokázala,“ dodala.






