Slováci pijú menej mlieka ako ľudia na Západe

NITRA. O tom, že mlieko je zdravé, prospešné a nie je dôvod sa ho báť, presviedčali minulý týždeň mliečne hliadky. Študentky v oblečení s kravskými motívmi vyrazili do ulíc v ôsmich slovenských mestách, vrátane Nitry.

Urobili tak počas Svetového dňa mlieka. Ten sa slávi nepretržite už šesťdesiat rokov a pripadá na tretí májový utorok.

Propagácia mlieka

Študentky pristavovali ľudí a núkali im mlieko či jogurty. Dôvody, prečo piť mlieko, vysvetľovali aj škôlkarom. „Pijeme ho v škôlke, keď dostaneme parené buchty alebo niečo sladké. Mne chutí,“ povedalo dievčatko.

„Iba tri deti z deväťdesiatich odmietli, ostatné si mlieko dali. Aj tie tri, čo nechceli, sa asi iba hanbili,“ podotkla vysokoškoláčka Marcela Adámeková. Dodala, že medzi pristavenými na ulici sa našli ľudia, ktorým mlieko nechutí, prípadne majú problém s jeho strávením.

Ani medzi študentkami, ktoré mlieko propagovali, neboli iba jeho zástankyne. „Nie som zvyknutá na mlieko. Viem, že je zdravé a dobré na kosti, ale nemám potrebu ho piť. Mliečne výrobky zjem, ale priamo mlieko nie,“ povedala Veronika Desatová.

Slováci pijú málo mlieka

Mliečne hliadky pripomínali Nitranom význam mlieka pre zdravie človeka v čase, kedy dramaticky klesá jeho spotreba. Slovák za rok skonzumuje len 165 kíl mlieka alebo mliečnych výrobkov. Svetová zdravotnícka organizácia pritom odporúča 220 kíl výrobkov z mlieka.

Paradoxné je, že kým spotreba mlieka u nás padá, mliečne výrobky idú na hor. Slováci majú najväčší záujem o syry a jogurty. Nedávny prieskum zistil, že najviac sa predávajú klasické biele jogurty a z príchutí fičia jahodová, čokoládová, čučoriedková a vanilková.

Vo svete konzumácia mlieka a výrobkov z neho kolísa. Najviac sa ho zje v Európe, najmenej v Afrike. Kým obyvatelia niektorých európskych krajín, hlavne Francúzska a Nemecka, pojedia 260 kíl mlieka ročne, v Afrike nespotrebujú ani 50 kíl. Nedostatok bielkovín, ktorý s minimom mlieka automaticky prichádza, si Afričania kompenzujú množstvom pojedených strukovín.

Mýty o mlieku sa šíria na internete

Dôvodov, prečo je na Slovensku nízka spotreba mlieka, môže byť viacero. Podľa odborníkov to súvisí s návykmi, ktoré si utvárame už od detstva. Ak si na mlieko nezvykneme v rannom štádiu, potom už asi sotva.

„Mlieko je potravina, do ktorej sa obúvajú pseudovýživári, spochybňujú jeho zdravotné a výživové účinky. Reputáciu mlieka kazí tiež internet. Máme veľa mýtov, ktoré sa snažíme vyvracať,“ povedala Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Medzi nepravdivé mýty podľa nej patrí napríklad to, že z mlieka sa priberá.

Mlieko je podľa Štefánikovej zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálov. Je prevenciou niektorých chorôb, pomáha proti rednutiu kostí, trombóze alebo vysokému krvnému tlaku. „Je určite dobré aj na pleť, lebo má veľa vitamínov B,“ vraví šéfka prvovýrobcov mlieka.

Podniky dramaticky zanikajú

Nákupná cena mlieka je podľa posledných štatistík z marca iba 29,52 centov za kilogram suroviny. Výrobcovia mlieka upozorňujú, že nákupná cena mlieka je na tak nízkej úrovni, že im nepokryje ani len ýrobné náklady. Sú preto odkázaní na pomoc štátu a Európskej únie.

Pre problémy v sektore prudko klesá i počet výrobcov mlieka. „Momentálne máme na Slovensku už len 440 podnikov prvovýroby mlieka. Ešte pre desiatimi rokmi ich bolo vyše sedemsto,“ upozornila Štefániková.