NITRA. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nitre urobil mimoriadne kontroly v zariadeniach školského stravovania. Zamerané boli na mäso, vnútornosti a mäsové prípravky dovezené z Brazílie. Našli ich v šestnástich jedálňach.
Vo všetkých prípadoch bol tovar kúpený od oficiálne registrovaných dodávateľov. Zdravotníci poslali na laboratórne mikrobiologické vyšetrenia tri vzorky mäsa a vnútorností – boli vyhovujúce.
Škandál s problémovým brazílskym mäsom, ktoré bolo vo viacerých prípadoch nakazené salmonelou a obsahovalo nepovolené látky, vypukol v marci. Kontroly v školských zariadeniach robil RÚVZ v Nitre od 22. marca do 5. mája, bolo ich celkom 230.
Zanedbateľné množstvo
V okresoch Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce, ktoré patria do územnej pôsobnosti nitrianskeho RÚVZ, poskytuje školské stravovanie 207 jedální a 56 výdajní stravy.
„Skontrolované boli všetky školské jedálne v našej pôsobnosti. Všetky predložili doklady o vysledovateľnosti potravín živočíšneho pôvodu podľa platnej legislatívy,“ informovala Alena Gregušová, hlavný radca oddelenia hygieny detí a mládeže.
„Mäso, výrobky alebo vnútornosti pôvodom z Brazílie boli zistené v šestnástich školských jedálňach (6,08%). Vo viacerých prípadoch išlo len o jednorazové dodávky minimálneho množstva kuracích pečienok (1 – 2 kg),“ upresnila Gregušová.
Celkové množstvo brazílskeho mäsa dodaného v marci do školských jedální predstavovalo 472,5 kg, pri kontrolách bolo v skladoch zachytených 124 kg. Pre porovnanie – počas celého marca sa vo všetkých školských jedálňach v pôsobnosti RÚVZ v Nitre spotrebovalo spolu viac ako 41 ton mäsa (bravčového, hovädzieho, hydinového, rybacieho).
„V médiách boli opakovane zverejnené informácie, že 90 percent školských jedální odoberá mäso pôvodom z Brazílie. Výsledky mimoriadnych kontrol RÚVZ v Nitre preukázali, že v školských jedálňach bolo zachytené mäso z Brazílie len v zanedbateľnom množstve,“ poukázala Gregušová.
Uprednostňujú mäso zo Slovenska
Viac ako 90 percent školských jedální (poučených aj predchádzajúcimi potravinovými škandálmi) uprednostňuje podľa hlavnej radkyne mäso, mäsové výrobky a vnútornosti pôvodom zo Slovenska.
Aj tie, ktoré používali mäso pôvodom z Brazílie, ho nadobudli od oficiálne registrovaných dodávateľov. „Mäso aj výrobky z Brazílie boli v čase ich dodania považované za zdravotne bezpečné.“
Prevádzkovatelia školských jedální majú povinnosť preferovať nákup tovaru so zvýšenou úrovňou kontroly, preukázanou certifikátmi kvality pre bezpečnosť potravín alebo značkou kvality SK.
„V požiadavkách nesmie byť priamo definované, že by mali uprednostňovať slovenské výrobky, pretože sme členmi EÚ a povolený je aj dovoz potravín z tretích krajín (teda aj z Brazílie),“ vysvetľuje Alena Gregušová.
Hydina má byť čerstvá
Základnou požiadavkou v školskom stravovaní je zachovať výrobu jedál a nápojov z čerstvých surovín, používať potraviny najvyššej kvality s vysledovateľnosťou pôvodu.
„Napríklad hydinové mäso by mali školské jedálne nakupovať čerstvé, nesmú zamieňať mäso za mäsové prípravky (krehčené, šťavnaté, solené, do ktorých sú pridávané ďalšie ingrediencie). Dodávku musia vyžadovať v lehote, v ktorej z doby spotreby vyznačenej na tovare neuplynula viac ako tretina.“
Hlavná radkyňa upozorňuje, že najmä v menších obciach je problém zabezpečiť denne všetky potraviny a suroviny čerstvé. Niektoré školské jedálne preto podľa nej nemajú inú možnosť, len kúpiť aj hlbokozmrazené mäso a výrobky.
„Z hľadiska ochrany zdravia detí je však vždy prospešnejšie, keď pri škôlke alebo škole funguje vlastná školská jedáleň, ktorá im pripraví čerstvé a výživné jedlo každý deň.“
