NITRA. Okrúhleho jubilea 80 rokov sa 15. júna dožíva František Perger. Meno významného slovenského scénografa a kostýmového výtvarníka bolo vyše 40 rokov spojené s Divadlom Andrejom Bagara (DAB), kde bol interným zamestnancom.
K výročiu jubilantovi pripravuje DAB výstavu fotografií, plagátov, makiet, návrhov scén a videozáznamov, ktoré dokumentujú jeho tvorbu pre divadlá, televíziu i film. Vernisáž bude vo foyer DAB v piatok 16. júna o 17. h.
V septembri v rámci Divadelnej Nitry výstavu prenesú do Nitrianskej galérie, kde bude doplnená o makety, návrhy scén a bábky zapožičané z Divadelného ústavu a viacerých slovenských múzeí, napríklad Múzea bábok na hrade Modrý kameň či Šarišského múzea v Bardejove.
Scénografia pre 140 filmov a televíznych inscenácií
Počas svojho profesionálneho života František Perger zrealizoval okolo 200 scénografií pre divadlá nielen na Slovensku, ale aj v Čechách (Praha, Brno, Uherské Hradiště), v Rumunsku (Satu Mare) či Bulharsku (Dobrič). Robil aj výpravu k inscenácii Jánošík alebo Na skle maľované, ktorá bola v rámci Československa uvedená po prvýkrát práve v Nitre v roku 1973.
Jeho poslednou prácou pred odchodom do dôchodku bola scéna k muzikálu Fidlikant na streche, ktorý v DAB režíroval Jozef Bednárik.
Perger si ani potom „nedal pokoj“ a ešte aj v dôchodkovom veku pomáhal viacerým divadlám, spolupracoval s Effetou - strediskom Františka Saleského pri príprave inscenácií pre nepočujúcich, so sestričkami Misijného spoločenstva Rodina Panny Márie, so študentmi cirkevného Gymnázia sv. Cyrila a Metoda, Súkromným konzervatóriom v Nitre, podieľal sa na príprave cyklu veľkovýpravných predstavení podujatia Nitra, milá Nitra.
Jeho poslednou v nitrianskom divadle bola realizácia scény ku komédii 2+2=5. Scénografia k hre Ako zbaliť babu, ktorá je ešte stále v repertoári Novej scény v Bratislave, je jeho vôbec poslednou v rámci slovenského profesionálneho divadla.
Nitran spolupracoval tiež s bábkovými divadlami – v Košiciach, Banskej Bystrici aj v Nitre, kde sa ako autor scény a bábok podpísal pod predstavenia Perníková chalúpka, Materina dúška, Matkin chlieb či Legenda o láske. V košickej televízii robil aj bábkové večerníčky. Pergerovu tvorbu scén a kostýmov zmapovali desiatky samostatných i kolektívnych výstav na Slovensku, v Petrohrade, Berlíne, Budapešti, Varšave, Gőtteborgu, Štockholme a Zoetermeeri.
„Scénografiu som robil aj pre zhruba 140 filmov a televíznych inscenácií na Slovensku aj v Čechách. Podieľal som sa tiež na dvoch nemeckých filmoch - Modrá hodina pre filmovú spoločnosť vo Frankfurte nad Mohanom a Medzi nebom a zemou v Mníchove. Spoluprácu s Nemeckom sa podarilo dohodnúť na základe úspechu mojej scénografie vo filme Pásla kone na betóne,“ hovorí František Perger.
„Mojou poslednou filmovou prácou bola spolu s Milanom Ferenčíkom scéna k filmu Láska na vlásku s nitrianskou režisérkou Marianou Čengel-Solčanskou. Ako zaujímavosť prezradím, že sa priamo u mňa v dome aj na záhrade natáčali scény z Marianinho filmu Únos, pre ktorý som tvorcom aj pomáhal s rekvizitami.“
Od roku 1961 v DAB
Perger sa narodil v júni 1937 v Kružlovskej Hute pri Bardejove. Pochádza zo sklárskej rodiny a vďaka rodinnej tradícii sa u neho zrodil vzťah k výtvarnému umeniu. Nebyť rušenia fabrík, možno by sa stal umeleckým sklárom.
Po ukončení VŠ pedagogickej v Prešove pokračoval v štúdiu na VŠMU – odbor scénografia. „Prijímacie pohovory som v jednom roku urobil na VŠVU aj VŠMU. Scénograf Mikuláš Kraviansky, ktorý potom emigroval do USA, mi poradil – na scénografiu na VŠMU sa prijíma každé štyri roky, na VŠVU každý rok. Keď sa ti na VŠMU nebude páčiť, odídeš k výtvarníkom,“ spomína oslávenec, ktorý po škole v roku 1961 nastúpil ako scénický a kostýmový výtvarník do nitrianskeho divadla.
Nikdy vraj neľutoval, že si vybral toto povolanie. Je Blíženec a jeho povahe vyhovovalo to, že jeho práca bola tvorivá, dynamická, mohol sa venovať naraz viacerým hrám. Spolupracoval s mnohými režisérmi – Pavlom Hasprom, Milošom Hynštom, Martinom Kákošom, Karolom Spišákom, Martinom Ťapákom, Jozefom Bednárikom, Petrom Oravcom a ďalšími.
„S Jožkom som urobil najviac inscenácií. Práve pri ňom som si veľakrát povedal, že ma to už nebaví, že už ďalej nevládzem. Vedel ľudí utrápiť, ale aj z nich vyťažiť maximum,“ konštatuje Perger.
„Okrem hier som s ním už po odchode do dôchodku robil aj Divadelné noci v Divadle Aréna - projekty venované štátom Európy. Išlo o hudobno-divadelno-slovné pêle-mêle, v ktorých účinkovali herci, speváci a tanečníci z celého Slovenska. Bol som šťastný, keď už s ich režírovaním Jožko skončil. Bolo to veľmi náročné, 10-hodinové predstavenia si vyžadovali mnoho scénografických zmien.“
Vyjde o ňom kniha
Teraz jubilant oddychuje, trochu ešte pomáha divadelným ochotníkom či školám pri realizácii ich divadelných predstavení a pracuje na sumarizácii knihy a oprave makiet pre septembrovú výstavu v Nitrianskej galérii. Kniha František Perger – Život so scénou by mala vyjsť do konca tohto roka pri príležitosti jeho 80-tky, kolektív autorov v nej čitateľom ponúkne prierez jeho životom i profesionálnou kariérou.
„Relaxujem hlavne duševnou prácou, na záhradku pri dome nemám čas. Bohužiaľ, stromy, čo som vysádzal, pomaly likvidujem, nemá ich kto oberať. Raz za štvrťrok až polrok sa vyberiem pri Lučenec, kam chodím s partiou kamarátov na rybačku. Pozerám televíziu, čítam knihy, dennú tlač. Sledovanie všetkého, čo sa deje, mi ostalo doteraz – veď aj scénografia bola založená na celoživotnom štúdiu reálií rôznych miest a období.“
Do ďalších rokov si František Perger želá najmä pokoj a zdravie. „V tomto veku ma drží pri živote hlavne humor, ktorý však, bohužiaľ, rokmi strácam. Odchádza tak, ako všetky ostatné životné radosti. Hľadám však rôzne iné drobnosti v živote, z ktorých sa môžem tešiť. Už len z toho, že môžem ísť do divadla, že si môžem čítať knihu či dať si občas pohár dobrého vínka,“ vraví vitálny osemdesiatnik.
„Moja najväčšia radosť v živote sú moji dvaja dospievajúci vnuci Marko a Branko. Mladší Branko hral aj v školskom predstavení, no myslím si, že ani jeden z nich nepôjde v umeleckých šľapajach.“
