HORNÁ KRÁĽOVÁ. Obec Horná Kráľová musela na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obec osadiť dvojjazyčné tabule. Doteraz ich nemala, čím porušovala nariadenie Vlády Slovenskej republiky.
Na neprítomnosť tabule v jazyku menšiny upozornil občan zo Šale, ktorý 3. januára doručil podanie Úradu vlády. Konštatuje v ňom, že obec Horná Kráľová porušuje zákon o jazykoch menšín, keďže nezabezpečila označenie „Obecný úrad Horná Kráľová“ na budove úradu v jazyku menšiny.
Okrem toho mala obec zabezpečiť označenie obce na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce v jazyku menšiny v súlade s nariadením vlády SR.
Hrozila pokuta
Obec bola o tejto skutočnosti informovaná listom z vlády SR 14. februára. „Spočiatku sme tomu nevenovali pozornosť. Museli sme to však napraviť, hrozila nám pokuta,“ povedal starosta obce Emil Rábek.
Obec mohla vyfasovať pokutu až do výšky 2500 eur. „Podarilo sa nám dodržať termín, museli sme zdokumentovať a doložiť doklady, že sme tabule kúpili a osadili,“ vyjadril sa starosta Hornej Kráľovej. Stihnúť to musela obec od 20. apríla.
Spomínané nariadenie vlády, ktoré bolo vydané v roku 1999 a doplnené o dva roky neskôr, spomína zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20% obyvateľstva.
Obci hrozila pokuta až do výšky 2500 eur. (zdroj: Ladislav Odráška)Vychádzajú zo sčítania z roku 1991
Z okresu Šaľa je v ňom 11 samospráv vrátane okresného mesta, chýbajú iba Močenok a Hájske. Otázkou však je, prečo je v ňom aj Horná Kráľová, ktorá má podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 iba necelých 13% občanov maďarskej národnosti.
„Nariadenie vlády SR vychádza z výsledkov sčítania domov a bytov z roku 1991. Bolo vydané v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktoré ustanovilo zoznam obcí, kde tvoria podľa posledného sčítania obyvatelia národnostných menšín najmenej 20% obyvateľstva. Keďže uvedené znenie zákona bolo prijaté v roku 1999, tak posledným sčítaním obyvateľov domov a bytov sa rozumie to z roku 1991,“ dozvedeli sme sa z Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.
Podľa ďalších informácií z Úradu vlády zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o jazykoch menšín, došlo k zmene ustanovenia. „Právo používať jazyk národnostnej menšiny majú občania SR v obciach, v ktorých obyvatelia národnostných menšín tvoria najmenej 15% obyvateľstva podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov. Táto okolnosť však nastane až po sčítaní obyvateľstva v roku 2021.“
Podobne je to aj v Šali
V spomínanom roku by malo byť prijaté nové nariadenie vlády. Dovtedy by mali obce postupovať podľa nariadenia z roku 1999. „Nie je možné meniť rozsah používania jazykov národnostných menšín pred prijatím novej právnej úpravy v roku 2021. To znamená, že na obec Horná Kráľová sa nariadenie vlády SR z roku 1999 naďalej vzťahuje,“ dodal Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.
Podobným prípadom ako Horná Kráľová je aj Šaľa a Trnovec nad Váhom. V oboch samosprávach sa pri sčítaní obyvateľstva v roku 1991 nachádzalo viac ako 20% obyvateľstva maďarskej národnosti. O desať rokov však tento stav neplatil, v roku 2011 napočítali v Šali 14% obyvateľstva národnostnej menšiny a Trnovci takmer 18%.
