NITRA. Fiktívny príbeh stretnutia šľachtičnej Terézie Hunyady a maliara Maximiliána Schurmana vydal nedávno umelec, hudobník, pedagóg a ekoaktivista Robert Žilík. Svoju knihu Portrét (ne)známeho dievčaťa predstavil počas koncertu Hortus musicus v mojmírovskom kaštieli – jej krstným otcom sa stal Miroslav Eliáš. Riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Šuranoch knihu posypal symbolmi lásky a zdravia - lupienkami čerešňových kvetov a kvetom lipy.
Autor knihy je členom zoskupenia Musicantica Slovaca, ktorá návštevníkom podujatie spríjemnila hudbou aj umeleckým slovom.
O zmysle krásy
Útla publikácia je zaujímavou zmesou príbehu, ktorý sa mohol i nemusel stať, a bohatej textovej a fotografickej faktografie týkajúcej sa vtedy ešte urmínskeho (dnes mojmírovovského) kaštieľa a priľahlého parku.
Asi najdôležitejším, kvôli čomu tento príbeh písal, je podľa autora úvaha o zmysle krásy v ľudskom ponímaní a jej význame v našom živote. Je všade okolo nás, je definovaná v prírode, aj v dielach, ktoré vytvoril človek.
„Vymyslel som si príbeh stretnutia mladej komtesy Terézie Hunyady, zvanej Titi, a známeho nitrianskeho maliara Maximiliána Schurmanna. Dal som do neho malú detektívnu zápletku s otáznikom, kto je na litografii, ktorú som našiel ešte ako študent u pani Kláry Šitzovej,“ vysvetľuje Robert Žilík.
„To, či sa títo dvaja mladí ľudia naozaj stretli, zatiaľ nikto nepotvrdil ani nevyvrátil. Isté je to, že doktor Štefan Valent, životopisec a súčasník M. Schurmanna, chodil do urmínskeho kaštieľa hrávať s grófmi tenis. Môže byť, že cez neho sa vytvoril kontakt medzi miestnym panstvom a známym maliarom.“
Kaštieľ poznal už ako vyrabovaný
Na pozadí impresionistických nálad sa autor podujal priblížiť čitateľovi zaujímavé prostredie urmínskeho kaštieľa, jeho majiteľov aj jedinečného parku so starými stromami. Kaštieľ aj park bol podľa Žilíka koncom 19. storočia v rámci Uhorska veľmi vychýrený, v tom období zažívalo panstvo zlaté časy. Neskôr nastal úpadok, hlavne po 2. svetovej vojne.
„Obrazový materiál v knihe týkajúci sa hunyadyovského panstva v takomto rozsahu nebol dosiaľ publikovaný. Pochádza z mojich vlastných zdrojov, kaštieľa, fotoalbumov občanov z Urmína aj z albumu rehole Školských bratov, ktorí v roku 1890 prišli do Urmína,“ pokračuje Robert Žilík.
„Ja som kaštieľ poznal už ako vyrabovaný. Neskôr v ňom bol špitál, byty, a v 60. rokoch základná škola, kde som strávil 9 rokov. Môj vzťah ku kaštieľu sa viaže aj na môjho pradeda Ladislava Petroviča, ktorý bol osobným „pedinterom“ posledného urmínskeho grófa Lászla Hunyadyho. Zoznámili sa na vojne, kde mu pradedko robil osobného sluhu, a tak sa dostal pracovať do kaštieľa.“
Je prvou z edície
Jedným z mnohých obrázkov v knihe je aj svadobná fotka Terézie Hunyadyovaj a Ferenca Erdödyho - z albumu pani Šitzovej, ktorá si s Titi dlhé roky písala. Bola vnučkou hlavného záhradníka kaštieľa a Teréziinou priateľkou.
„Niektorí tvrdili, že na fotke sú ako mladomanželia Teréziini rodičia. Jej vnuci, ktorí dnes žijú v Mníchove, nám však potvrdili, že na snímke je ich stará mama Terézia Hunyady s manželom Ferencom Erdődym, a nie ich prarodičia,“ vysvetľuje Žilík. „Po vojne manželia odišli do exilu v Maďarsku, grófka Terézia je aj s manželom pochovaná v obci Pecől.“
Portrét (ne)známeho dievčaťa je prvou publikáciou edície Región a čas, ktorá bude mapovať históriu a kultúru nitrianskeho regiónu. Druhou by mala byť kniha Bol raz jeden dom - o ľudovom staviteľstve v mikroregióne Cabajského potoka.
Knihu podpisuje autor Robert Žilík. (zdroj: FRANTIŠEK BLAŽEK)
