NITRA. Už takmer tridsať rokov je Rúth Dolanová inšpicientkou a herečkou v Starom divadle Karola Spišáka. Ako absolventke ekonomickej školy sa jej predstava administratívnej práce akosi nepozdávala. Našťastie, zasiahol osud, ktorý profesijné smerovanie rodáčky z Mlynáriec presunul na celkom inú koľaj. Zhodou okolností sa totiž medzi pracovnými ponukami objavila aj možnosť zamestnania v Bábkovom divadle v Nitre, ktorú Rúth Dolanová využila a dnes je už tri desiatky rokov neodmysliteľnou súčasťou kolektívu tohto divadla.
Palculienka ako jediná zo Slovenska v Číne
„Ponuka pracovať v Bábkovom divadle sa mi zdala atraktívna, a tak som sem v septembri 1987 nastúpila ako elévka. Pracovala som pod vedením starších kolegov, od ktorých som čerpala prvé skúsenosti na javisku. Spomínam si hlavne na vtedajšiu, už zosnulú kolegyňu Ruženku Boriovú, ktorá ma učila vodenie bábok,“ spomína Rúth na svoje začiatky na divadelnej scéne.
Ako herečka hovorí, v tom čase bola vtedajšia budova divadla dlhodobo v havarijnom stave a pre verejnosť neprístupná, preto za svojimi divákmi cestovali po celom Slovensku. V divadelnom autobuse vraj zažili kopec zábavy. Tento kočovný život trval do roku 1992, kedy získali dnes už bývalú budovu Divadla Andreja Bagara.

„Medzi prvými hrami, v ktorých som účinkovala, boli napríklad Zlaté kura, kde som začínala s animáciami, a Zhavranelí bratia. Z tých ďalších môžem spomenúť Cibuľkove dobrodružstvá, Matkin chlieb či Ako Nespal nespal. V Princeznej Kukulienke som si zahrala princeznú, Joža v hre Koncert vrabca, v Macbetovi postavu nemej ženy, v Legende o láske postavu Širin. V hrách Zakliati bratia, Muzikanti, Dilinove husle a Slncový kôň som hrala s bábkami. Asistovala som aj v Zlatovláske a Havranovi z kameňa,“ spomenula herečka svoje predstavenia.

Veľmi zaujímavým bolo pre ňu čierne divadlo. Pri ňom sú herci aj celé javisko v čiernom, preto ich nie je vidieť, ale rekvizity, predmety a bábky sú osvetlené ultrafialovým svetlom, a tým sa stávajú schopné „pohybu a života“.
„Reč nie je potrebná. Takéto hry sú vďačným vývozným artiklom. S predstaveniami Strach má veľké oči a Karneval zvierat sme vycestovali do Francúzska, Maďarska, Chorvátska, Nemecka a ďalších krajín, s Knihou džunglí sme boli v Rakúsku. Palculienku sme prezentovali na festivaloch v Poľsku, Chorvátsku a ako jediní zástupcovia Slovenska na 21. svetovom kongrese bábkarskej organizácie UNIMA v Číne, v meste Chengdu.“

V divadle vždy naostro
V 90. rokoch sa začalo úspešné pôsobenie Rúth Dolanovej v Slovenskej televízii. Účinkovala v relácii Od Kuka do Kuka. Spolu s nitrianskymi bábkohercami Júliusom Jenisom a Ruženou Boriovou, ktorí sú už v hereckom nebi, a kolegom Romanom Valkovičom vodili Puka a jeho brata Kuka. Tiež sa v televízii zúčastnila na výrobe bábkovej hry O Kalifovi bocianovi.

„Kuko bol veľmi populárny a žiadaný, robili sme ho dlhší čas. Práca v televízii mi dala nové skúsenosti v činnosti vodenia bábok, mala som tiež možnosť bližšie spoznať tvorbu televíznych hier. Bol to úplne iný systém práce ako v divadle, kde hráte vždy na ostro a ak urobíte chybu, divák ju vidí. V televízii sa natáčajú jednotlivé obrazy a ak sa pomýlite, obraz sa nahrá znovu. Divák uvidí len bezchybné scény,“ konštatuje herečka.
Popri divadle si vyskúšala aj prácu moderátorky v dnes už neexistujúcom rádiu Hviezda, kde uvádzala dve relácie – Faktotum o filmových novinkách a Hviezičku pre deti.
V divadle ako ryba vo vode
Počas pôsobenia v divadle sa prihlásila na VŠMU, ale zrejme bolo „veľa povolaných a málo vyvolených“, tak neuspela. V divadle sa cítila ako ryba vo vode, práca ju bavila a prestala to riešiť. Napriek tomu sa neskôr rozhodla rozšíriť si vzdelanie a v roku 1995 popri divadle začala študovať na pedagogickej fakulte UKF, ktorú úspešne ukončila promóciou v roku 2000.
V súčasnosti pôsobí v divadle ako inšpicientka. „Veľa ľudí nevie, čo tento výraz znamená. Inšpicient je asistent divadelného režiséra počas skúšok až do generálnej skúšky alebo predpremiéry. Na generálnej skúške odovzdá režisér inšpicientovi predstavenie a ten ho ďalej riadi podľa režijného naštudovania,“ vysvetľuje Dolanová.
„Do mojej pracovnej náplne patrí koordinácia nástupu hercov na javisko a odchodu z javiska vrátane dozoru nad ich kostýmami, rekvizitami a scénou. Pri svojej práci musím operatívne spolupracovať takmer so všetkými ľuďmi, ktorí zabezpečujú úspešný priebeh predstavenia na javisku – s k kostymérkou, šepkárkou, javiskovými technikmi, zvukármi či osvetľovačmi.“

Náročnosť jej práce je priamo úmerná náročnosti hry, ktorú v divadle robia. Predstavenie s veľkým počtom hercov a zložitou technickou prípravou javiska si vyžaduje väčšiu pozornosť aj koncentráciu.
„Napríklad posledná inscenácia Čarodejník z krajiny Oz s celosúborovým obsadením, používaním mikroportov, náročnou projekciou, svetelnými efektami a častou prestavbou kulís je pre mňa, ale aj všetkých ostatných, viac zaťažujúca ako hra s trojčlenným obsadením a minimálnou technickou prípravou javiska.“
Najradšej relaxuje doma pri pohári vína
Čo sa jej na svojej práci páči, je nielen výsledok, teda premiéra, ale aj cesta k nej. Cez skúšobné obdobie dosť veľa improvizujú, čo sa nezaobíde bez vtipných situácií.
„Myslím si, že pracovať v divadle je diagnóza. Stále sa niečo začína. Pri skúškach niekedy stúpa adrenalín, inokedy sa nekontrolovateľne smejeme, ak nám niečo nejde, sme bez energie, bojíme sa, ako dopadne premiéra a sme potešení a vážime si ocenenie našej práce vyjadrené potleskom, alebo standing ovation. A za chvíľu sa to opakuje,“ priznáva inšpicientka a herečka.
„Nie je tu typická pracovná doba, nie je tu vôbec nič typické, čím sa vyznačujú bežné zamestnania. Prácu v divadle alebo máte rád, alebo ju nemôžete robiť.“

Rúth Dolanová, je akčná nielen vo svojej práci, ale aj v súkromí. Stará sa o svoju rodinu – manžela a 16-ročnú stredoškoláčku. Vo voľnom čase rada cestuje a spoznáva cudzie krajiny, kultúry, tradície, jedlá a všetko ostatné s tým súvisiace.
„Rada cvičím, v poslednom čase aj jogu, na ktorú chodím s kolegyňou - herečkou Danicou Hudákovou. Keď mi to čas dovolí, rada navštevujem predstavenia Divadla Andreja Bagara, ale aj rôzne iné kultúrne podujatia. Zo všetkého najradšej však relaxujem doma pri pohári dobrého vína,“ dodala Dolanová.