NITRA. Zemina so stavebným odpadom, ktorú dalo mesto pred mesiacmi naviezť do Rolfesovej bane, už zarástla trávou a burinou. Práce na stabilizácii svahov sa však doteraz nezačali. A zrejme sa tak skoro ani nezačnú, pretože treba urobiť nové zameranie a následne aktualizáciu projektu.
Odkiaľ je navážanina a za akých podmienok ju doviezli do prírodnej pamiatky, radnica tají. Odpovede na otázky sme nedostali, hoci ich žiadame opakovane už mesiace.
Takto vyzerala baňa s navážaninou v marci. (zdroj: jk)
Takto vyzerala baňa približne pred mesiacom. (zdroj: jk)
Aktuálny pohľad do bane. Kto do nej vyviezol zeminu zo stavby, ktorú mesto dodnes nevyužilo, zostáva tajné. (zdroj: jk)Výhodný dovoz - pre koho?
Na radnici nám povedali, že o pôvode zeminy vie pracovník investičného odboru. On aj jeho nadriadený však naše otázky na túto tému pravidelne ignoruje. Nepomohlo ani, že sme žiadosť poslali aj vedeniu mesta.
„Zemina nachádzajúca sa v Rolfesovej bani je potrebná k spevneniu svahu,“ píše sa v najnovšej reakcii mesta. Požadovaná informácia o pôvode zeminy a podmienkach, za akých tam bola navezená, opäť chýba.
Na otázku, z akého dôvodu bolo nutné naviezť zeminu do bane už pred mesiacmi, keď sa práce stále nezačali, sme dostali takúto odpoveď: „Zemina navezená pred časom bola z pohľadu mesta výhodnejšia, ako keby sme ju mali zabezpečiť vlastným spôsobom.“ Vyzerá to, že navážanina pochádza od súkromnej firmy.
„Podľa našich zistení zemina bola navezená do Rolfesovej bane so súhlasom mesta Nitra, ktoré ju plánuje využiť na práce súvisiace so stabilizáciou okrajov dolomitového lomu,“ vyjadril sa Radimír Siklienka, riaditeľ Štátnej ochrany prírody, CHKO Ponitrie.
Dodal, že radnica s nimi túto činnosť vopred nekonzultovala. „Na základe rokovaní s mestom bolo dohodnuté, že ďalšia zemina sa do Rolfesovej bane nebude navážať, kým nebude aktualizovaný projekt stabilizácie svahov.“
Fabrická ulica nad baňou sa prepadla. Stoja na nej domy. Niektorí obyvatelia hádžu odpadky rovno do prírodnej pamiatky. (zdroj: jk)Nové merania
Na mestskom úrade nás informovali, že aktualizácii projektovej dokumentácie musí predchádzať nové zameranie. Dôvodom je vraj skutočnosť, že hranica zvetrania Rolfesovej bane v oblasti Fabrickej ulice je výrazne posunutá oproti hranici chráneného územia.
„Technológia stabilizácie svahov bude súvisieť s novým stavom po zameraní,“ píše sa v stanovisku mesta.
Podľa Siklienku je dohodnuté, že ešte pred začatím prípravy projektovej dokumentácie mesto zvolá rokovanie za účasti pracovníkov Správy CHKO Ponitrie. Tí boli zaskočení, keď zistili, že v bani je už mesiace navezená zemina s odpadom, ktorá siaha až do stredu chráneného územia.
„Hneď, ako sme sa o tom dozvedeli, sme v apríli iniciovali na Okresnom úrade v Nitre, odbore životného prostredia, v tejto veci rokovanie,“ povedal Siklienka.
Práve okresný úrad podľa neho vlani v septembri určil, že na stabilizačné práce v bani nie sú potrebné súhlasy a výnimky z podmienok ochrany prírodnej pamiatky.
„Ako jedinú podmienku sme dali, aby práce konzultovali so Správou CHKO Ponitrie,“ vyjadril sa Svätopluk Čepelák z okresného úradu. Ani on nepozná pôvod navezenej zeminy.
„Vyzerá to, že ju tam pred mesiacmi priviezli najmä z dôvodu, že sa jej nejaká firma potrebovala zbaviť. Veď prečo by inak mesto robilo také tajnosti?“ myslí si zdroj z úradu, ktorý nechce byť menovaný.
Príroda je rýchlejšia
O potrebe stabilizovať svahy dolomitového lomu sa hovorí už desaťročia. Prvý projekt, ktorý mal zastaviť zosuv, bol vypracovaný už v sedemdesiatych rokoch. Nikdy sa nerealizoval.
Keďže postupujúca erózia ohrozuje domy nad baňou (časť Fabrickej ulice sa už prepadla), rozhodlo sa vlani mesto konať. Avizovalo, že zosuv zastaví pomocu gabiónov – drôtených košov naplnených kameňmi. S ich osadením počítalo v tomto roku.
Už vlani na jeseň bola z bane odstránená časť zelene, namiesto nej pribudla spomínaná zemina so stavebným odpadom. Práce sa ale stále nezačali. Viacerých ľudí to pobúrilo.
„Lom je prírodná pamiatka. Už celé mesiace jeho značnú časť pokrýva obrovská masa, v ktorej sú kusy skla, betónu a rôznych stavebných materiálov. Vyzerá to otrasne,“ píše sa v podnete, ktorý sme dostali nedávno do redakcie. Odvtedy vyrástla na dovezenej zemine zeleň, ktorá aspoň zakryla stavebný odpad.
„Určite nás to neteší, ale nakoľko nedošlo k poškodeniu biotopu, ktorý by bol v prírodnej pamiatke chránený, tak to neplánujeme postihovať,“ reagoval na postup mesta Čepelák.
Zeminu musia odhrnúť
Dodal, že mesto musí dodatočne ohlásiť už realizované terénne úpravy a ďalšie prípravné práce formou terénnych úprav na stavebnom úrade. Upovedomiť o nich musí aj štátnu ochranu prírody.
Mesto zároveň malo zabezpečiť odhrnutie zeminy od skalných výstupkov na vzdialenosť 1,5 metra, a to najneskôr do 30 dní od aprílového rokovania. Požiadalo však o predĺženie termínu „z dôvodu pripravovanej projektovej dokumentácie“.
Rolfesova baňa je vyhlásená za prírodnú pamiatku od roku 1982, platí v nej štvrtý stupeň ochrany. Dôvodom je šedý ramsauský dolomit a vápenec, ktoré sú staré vyše 200 miliónov rokov.
Raritou je, že sa útvar nachádza medzi domami a panelákmi. Dolomit tu ťažili ešte medzi svetovými vojnami, používali ho na štrkovanie ciest a stavbu domov.
