ZLATÉ MORAVCE. Je ich vyše sto a pochádzajú z 27 štátov po celom svete. Bábiky, ktoré Jaroslav Burjaniv zbiera už roky, majú na sebe šaty typické pre krajinu, z ktorej pochádzajú. Malé dámy sú odeté vo všeličom, od decentných krojov v prevažne tmavých farbách až po excentrické šaty hýriace pastelovými farbami. Zbierku bábik si môžete prezrieť v múzeu v Zlatých Moravciach až do 14. júla. O tom, ako zbierka vznikala, sme sa zhovárali s majiteľom bábik Jaroslavom Burjanivom.
Kedy ste začali so zbieraním bábik?
- Prvú bábiku som získal od japonskej študentky. Bolo to niekedy v roku 1964. Kamaráti mi dali adresu, že sú japonskí študenti, ktorí si chcú písať s nami, Slovákmi. Blížili sa Vianoce a ja som jej poslal našu krojovanú bábiku a ona mi poslala japonskú nevestu. Potom som podobne získal ďalšiu bábiku od študenta z Walesu. Ale to ešte nebola zbierka. Zo zájazdu do ZSSR som si priniesol džina z Aladinovej lampy. Nejaké bábiky som si priniesol z Indie, kde som pracoval ako technik. Zbierkou sa to stalo, až keď som pracoval v Petrohrade v rokoch 2002 až 2007. Z prvej služobnej cesty som priniesol päť krojovaných bábik. Myslel som, že ich rozdám priateľom, ale manželka sa s nimi nevedela rozlúčiť, tak ostali doma. Postupne som priniesol ďalšie bábiky z ciest do krajín ako Írsko, Egypt či Uzbekistan a to sa už začala tvoriť zbierka.
Zbierate iba krojované bábiky, teda také, ktoré majú na sebe tradičné oblečenie danej krajiny?
- Zbieram len bábiky, ktoré svojim oblečením pripomínajú krajinu, ktorú som navštívil. Niektoré bábiky mi darovali priatelia, prípadne som ich kúpil na rôznych akciách.
Máte v zbierke aj typické komerčné bábiky, napríklad Barbie?
- Barbie, ktoré sa predávajú u nás, zásadne nekupujem. Mám však bábiky, ktoré sa podobajú Barbie. Dve som kúpil v Indii a sú v indickom ošatení, jedna z nich je dokonca ako nevesta z Radžasthanu. Ďalšie dve som kúpil v Uzbekistane a aj tie sú v národnom kroji.
Ktorá z vyše stovky bábik vo vašej zbierke vám je najbližšia?
- Nemám vyslovene nejakú favoritku, ale mojou najdrahšou bábikou je bábika v Tekovskom kroji, nakoľko žijem v Tekovskom regióne. Kúpil som ju na jednom jarmoku za vtedajších tritisíc korún. Páčia sa mi bábiky z Ruska, majú pekné kroje a mal som príležitosť navštíviť aj Múzeum bábik v Petrohrade, kde je aj výrobňa týchto bábik. Oni vyrobili bábky pre všetky ruské bábkové filmy. Manželka si cení jej prvú bábiku, ktorú zachránila pred vyhodením a zreparovala ju. Dostala ju ešte ako päťročná od svojej krstnej mamy. Tá bude mať pomaly 70 rokov.
Spája sa vám s niektorou bábikou aj zaujímavý príbeh? Napríklad v súvislosti s tým, ako ste ju získali?
- Mám veselú spomienku na marionety z indického Džajpuru, kde som pracoval. Pri jednom obchode, kde sa predávala cudzojazyčná literatúra a časopisy, ma zastavil predavač s marionetami. Ponúkal mi ich za 500 rupií, čo bolo v tom čase asi 500 našich korún. Nemal som záujem, ale on ma nasledoval a postupne znižoval cenu až na 50 rupií. Povedal som si, že už ten materiál musí mať takú hodnotu, dal som mu 50 rupií a on spokojne odišiel. Krátko na to som šiel domov na dovolenku a marionety som odniesol so sebou. Po návrate asi o dva mesiace som opäť išiel okolo toho obchodu a zase ma zastavil ten istý predavač a opäť mi ponúkal marionety za 500 rupií. Spýtal som sa, či si ma nepamätá, že pred dvoma mesiacmi mi ich predal za 50 rupií. No a on sa opýtal, či ich teda nekúpim za 50 a ja som ich za takú sumu vzal. Po čase som zase išiel okolo a to ma už onen predavač spoznal a hneď mi ich ponúkol za 50 rupií. Kúpil som ich. Myslel som, že ich rozdám mojim deťom, no oni o podobné veci záujem nemajú a tak mám v mojej zbierke tri páry marionet. No každý pár je originál.
Ako získavate bábiky? Sú na to nejaké burzy, alebo si ich zháňate cez internet či od známych?
- Nechodím na burzy. Kupujem ich príležitostne na cestách, ale aj to som už musel trošku obmedziť, lebo jednak ich nemám kam dávať a jednak, ako slovenský dôchodca, musím trochu pozerať, na čo dávam peniaze. No ja ich dám radšej do turistiky a cestovania a ak niečo ostane, kúpim aj nejakú bábiku. Pár bábik som dostal aj od priateľov. Nejaké mi darovala spolužiakova manželka, lebo bábiky má zo Španielska a ich dcéry už vyrástli. Nedávno mi môj bývalý spolužiak z priemyslovky priniesol bábiku z Maďarska. Bábiku v kozárovskom kroji som dostal k narodeninám od mojich krstných synov. Jednu bábiku mi venovalo Múzeum v Nových Zámkoch. Dcéra mi dala priniesť jednu bábiku z Jamajky.
Ktorá bábika má nejaké to "naj"?
- Najdrahšia bábika bola tá v tekovskom kroji. Najstaršia je bábika mojej manželky. V sade ruských bábik sú zastúpené široké vrstvy - od bohatých bojarských žien až po strednú vrstvu. V niektorých krajinách sa bábiky ani nedajú zohnať - jednoducho ich tam nerobia. Napríklad v Taliansku som takú bábiku nezohnal, ale na etno trhu som kúpil bábiku z Kene.
Na akej úrovni sa pohybujú ceny za jednu bábiku?
- Ceny sú rôzne. Možno od dvadsať do sto eur.
Zbierate okrem bábik ešte niečo iné?
- Mojou záľubou je fotografovanie a tak mám aj pár fotoaparátov a rôznych optických prístrojov. Ako technik mám úctu k aj k staršej technike. Najprv to boli len fotoaparáty, ktoré som používal od mojich detských čias. Potom sa mi stalo, že mi volali z jednej školy, že likvidujú fotokomoru. Tak som si povedal, že by to bola škoda a vzal som si ju. Škole som za to dal moje cestovateľské foto - prezentácie, ktoré môžu využívať na hodinách zemepisu a občianskej náuky. Mám aj pár hudobných nástrojov. Z Indie som si priniesol sitár a sarandž, v Rusku som dostal do daru saratovskú heligónku a z Egypta som si priniesol strunový nástroj, ktorý ani neviem pomenovať. No a mám niekoľko gitár a banjo, na ktorých hrávam dnes už len pre priateľov na rôznych posedeniach.
