NITRA. Na sviatok vierozvestcov sa dnes dopoludnia na Svätoplukovom námestí zišli tisícky veriacich - Nitranov i návštevníkov mesta. Cyrilo-metodská národná púť bola vyvrcholením duchovného programu slávností Nitra, milá Nitra. Primátor Jozef Dvonč na púti privítal zástupcov cirkví, rehoľných spoločenstiev, predstaviteľov štátu, samosprávy, mesta, diplomatického zboru, ozbrojených zložiek, partnerských miest Nitry a ďalších hostí zo Slovenska i zahraničia. Osobitne uvítal hlavného celebranta sv. omše - reykjavíckeho diecézneho biskupa Dávida Bartimeja Tencera, rodáka zo Slovenska.
Na tohtoročnej púti zasvätili Slovensko Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Stalo sa tak pri príležitosti 70. výročia takéhoto duchovného aktu, ktorý urobil arcibiskup Karol Kmeťko na Starých Horách v roku 1947.
Biskup Dávid Bartimej Tencer zaujal veriacich už od prvého slova. Veľmi prístupným spôsobom vysvetlil podstatné veci viery a života kresťanského spoločenstva. Svojimi vtipnými prirovnaniami a hlbokými úvahami ľudí rozosmial aj roztlieskal.
„Súčasťou tejto sv. omše je aj naše obnovenie zasvätenia, ktoré vykonali otcovia biskupi v júli 1947 na Starých Horách. Pochádzam z Banskobystrickej diecézy a Staré Hory dôverne poznám, tak som to skúsil predstaviť, ako to tam vtedy vlastne bolo. Predstavil som si, ako k oltáru kráčajú cirkevní hodnostári v krásnych rúchach. Boli tam určite aj nejaké medaily, zástavy, ľudia v krojoch, každá farnosť sa hrdila tým, že prišla na svoju púť,“ prihovoril sa veriacim biskup Biskup Dávid Bartimej Tencer
Hlavným celebrantom bol biskup Dávid Bartimej Tencer. (zdroj: (ČE))„Ak by to naše obnovenie zasvätenia malo znamenať návrat k tomuto, ja by som si dovolil nesúhlasiť, ja by som tam asi nešiel. A keby to malo byť dnes tu, tak ja by som asi neprišiel. Ja by som sa nerád vracal a myslím si, že v tomto mi dáte všetci za pravdu.“
Ako príklad na vysvetlenie použil kroje. Povedal, že je veľmi pekné v nich ľudí vidieť, ale asi za čudnú by títo ľudia považovali predstavu, že by v nich mali ísť zajtra do roboty, napríklad do pokladne v Tescu. Že by takto mali žiť.
„Prosím, nerozmýšľajme takto, neobnovujme naše zasvätenie tak, aby sme sa vrátili do 6. júla 1947. Mám problém so slovom obnoviť. Keď som mladým ľuďom na Islande povedal o tom, že sa chytám na túto púť na Slovensko a pripravujem si takúto kázeň, hneď mi pomohli – navrhli slovko aktualizácia. Krásne slovo,“ pokračuje biskup Tencer.
„My nejdeme obnoviť niečo a vrátiť sa do roku 1947, ale my to nádherné zasvätenie z toho roku aktualizujeme. Robíme ho novým, účinným pre tento čas. Ľudia žijú radi dnes, nie včera.“
Dodal, že tu nejde o žiadne slovíčkarenie. Že aktualizácia nie je len nové slovo, ale nový osobný postoj každého z nás. Že zasvätením chcú dnes ľudia prisľúbiť Pánu Bohu, že budú žiť v kresťanskom súčasnom svete a súčasným spôsobom. Že naše kresťanstvo nebude oblečené do kroja, že zachutí aj tým ľuďom, ktorí s vierou až tak veľa nemajú.
Biskup Tencer vyzdvihol význam slova „zježíšstvění“, ktoré v rozhovore s Karlom Čapkom povedal prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Takto výstižne pomenoval kresťanstvo. Toto slovo podľa Tencera ani netreba preložiť. Znamená prítomnosť Ježiša a viery v našich životoch a v našich srdciach.
„Na sviatok sv. Cyrila a Metoda opakujeme „dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane". No nestačí toto dedičstvo len zachovávať, ale aj zveľaďovať. Každý kresťan by sa mal snažiť o to, aby aj v jeho živote nastalo zježíšstvění,“ pokračoval hlavný celebrant.
„To, že sme veriaci, nie je len tak, je to veľký dar od Pána Boha, za ktorým je ale aj veľa ľudského úsilia. Boh pôsobí cez cirkev a cirkev, to sme my, ľudia. Každý z nás má niesť kúsok tej svojej zodpovednosti na svojich pleciach a nespoliehať sa, že ju za neho ponesie niekto iný."
