LUŽIANKY. Tak toto už možno nikdy v živote neuvidíme! To, čo sa podarilo nitrianskym výskumníkom, sa stáva raz za niekoľko desiatok rokov. Odborníci z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra vyšľachtili úplne nové plemeno ovce. Stala sa ním slovenská dojná ovca.
Slovenská dojná ovca. (zdroj: Marián Dukes)Nové plemeno prichádza po štvrť storočí
Nové plemeno sa v prípade veľkých hospodárskych zvierat podarilo vyšľachtiť po dlhom štvrťstoročí. „V novodobej histórii boli iba dve plemená veľkých hospodárskych zvierat, ktoré boli uznané a ktoré sa stále udržiavajú a chovajú – pri ovciach je to zošľachtená valaška uznaná pred 35 rokmi a pri koňoch slovenský športový pony uznaný v roku 1994. Nepredpokladám, že tak skoro bude znova uznané nové plemeno, možno už ani nikdy,“ povedal Ján Huba z ústavu. Dôvodom je náročnosť 'tvorby' nových plemien v prípade veľkých hospodárskych zvierat, ku ktorým sa rátajú aj ovce. „U králikov sa obrazne povedané ako na bežiacom páse chrlia nové plemená, lebo sa zmení farba a už je nové plemeno. Generačný interval u nich nie je taký dlhý, skôr dospievajú a generácie sa pri menších zvieratách veľmi rýchlo striedajú. Napríklad pri prepeličkách obmeníme za rok niekoľko generácií. Čím je zviera väčšie, tým to dlhšie trvá – pri hovädzom dobytku je to raz za šesť rokov,“ vysvetľuje Ján Huba. Okrem generačného intervalu zohrávajú svoju úlohu aj mnohé ďalšie problémy pri krížení. Kým prvá generácia zvierat je pomerne rovnaká, pri ďalšom krížení vzniká veľká variabilita. A tá je nežiadúca. V prípade oviec by sa napríklad nemalo stávať, že jedna ovca toho istého plemena váži 80 kíl a druhá iba polovicu. Takéto ovce by si mohli robiť zle pri kŕmení, tá ťažšia by nikdy nenechala dobrú stravu ľahšej ovci. „Tvorba nového plemena krížením je ťažký proces. Na výber zvierat pre chov sú rôzne vedecké metódy, ktoré nám pomáhajú odhadnúť genetickú hodnotu zvierat a vybrať tie, ktoré potrebujeme,“ hovorí Ján Huba.
Na bryndzu nebudeme musieť dovážať mlieko
Kým sa vyšľachtila slovenská dojná ovca, pretieklo veľmi veľa vody. Ako pripomína Ján Huba, na Slovensko sa od valašskej kolonizácie v 13. storočí dostalo plemeno valaška. Boli tu milióny týchto oviec a valaška bola základným plemenom, ktoré sa v nezmenenej forme chovalo až do roku 1950. Dôvodom bola extrémna odolnosť týchto oviec „voči všetkému“. Ovce boli zvieraťom chudoby. Nedávali veľa mäsa ani mlieka, ale boli schopné vydržať kruté podmienky, aj chlad a hlad. „Vlna od valašiek bola dobrá pre prežitie zvieraťa aj na zahriatie gazdu, ale nebola dobrá pre textilný priemysel, ktorý nabehol v 50. rokoch minulého storočia. Bola totiž veľmi hrubá,“ povedal Ján Huba. Valašku v snahe získať jemnejšiu vlnu skrížili so zahraničnými plemenami. Tak vznikla zošľachtená valaška, ktorú za plemeno uznali v roku 1982. Po úpadku produkcie vlny, keď sa dostávali na trhy austrálske a oceánske vlny sa prišlo na to, že od oviec nepotrebujeme toľko vlny, ale skôr mlieka. Preto ovce začali krížiť s s francúzskym mliekovým plemenom lacaune a nemeckou východofrízskou ovcou. Nové plemeno vyšľachtené odborníkmi z NPPC - Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra po tridsiatich rokoch prichádza práve v čase, keď Slovensko prestalo byť sebestačné v produkcii ovčieho mlieka a keď nastal paradox, že na výrobu tradičnej bryndze potrebujeme dovážať ovčie mlieko. „A zrazu prišli výskumníci s novým plemenom, ktoré môže zvýšiť produkciu ovčieho mlieka na Slovensku. Keby sa všetky ovce nahradili týmto plemenom, tak zhruba o 50 %. To sa samozrejme nestane, ale nárast o tých 10 % je reálny,“ vyhlásil Ján Huba.
