NITRA. S originálnym „MC street teatrom“ sa na pešej zóne predstavil pouličný umelec Michal Cvoliga z Oravy. Hlavnou postavou jeho bábkovo-hudobného automatu bol klavirista Jocko, ktorý „hral“ staršie hity napríklad od Beatles, Johnnyho Casha, Bobbyho McFerrina a iných.
Robil smiešne grimasy a vtipne reagoval na dianie okolo seba – podal ruku, vyplazil jazyk, prestal hrať a bez slova „čumel“ na okoloidúce „kočky“, dievčatku za mincu poďakoval alebo dal hlasnú pusu, na psa zaštekal. Vyzeralo to všetko úžasne spontánne a prirodzené, ale bola to vec poctivého drilu a dobrých nápadov.
Dievčatku podal Jocko ruku. (zdroj: (ČE))
„Postavičku klaviristu som pôvodne dostal od pouličného umelca Jocka z Macedónska, ktorý s ním vystupoval po Európe. Keď už s tým prestal a videl, že ja mám na to talent, daroval mi ho,“ hovorí 38-ročný pouličný umelec z Nižnej.
„Spolu sme bábku klaviristu oprášili, je som to potom ešte všetko vylepšil, doplnil som niekoľko funkcií, vymyslel som novinky v prepínaní hudby, improvizácii a v reakciách na publikum. Pridal som aj dve nové postavy – gitaristu Tonyho a rastafariána Freda. Klaviristu, ktorého som vylepšil tak, že som na ňom vymenil všetko azda okrem topánok a kostry nôh, som na počesť Macedónčana Jocka pomenoval po ňom.“
Michal Cvoliga chodí so svojím pouličným umením po celej Európe už asi 20 rokov – prešiel Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Škandináviu. V Nitre sa predstavil druhýkrát, vlani bol v parku.
Ako hovorí, spočiatku to bolo s improvizáciou ťažšie, hral len pár pesničiek. Ako sa počas práce na ulici medzi divákmi zdokonaľoval, dostával ďalšie nápady, pridával nové funkcie. Dnešný výsledok s elektronickým a mechanickým ovládaním rukou aj nohou je jeho patent.
„Prepínanie pesničiek a rôznych „hlášok“ postavičky nedokáže žiadna technika, aj DJ sa ma na to pýtajú, ako to robím. Vie to len jedno rádio na svete a aj to treba vo vnútri prepájkovať. Tie rádiá sa ťažko zháňajú, vždy si ich cez internet alebo eBay kúpim viac dopredu, mám ich desať,“ vysvetlil Cvoliga.
„To, čo mám práve stlačiť, je vecou cviku, ale už to nejako intuitívne mám v sebe. Naučil som sa v dave divákov vyhliadnuť si istých ľudí, dopredu odhadnúť, čo asi urobia a podľa toho si prichystať reakciu. Vždy to nevyjde, ale mám pripravené aj ďalšie možnosti.“
