NITRA. Sochy, reliéfy, medaily a plakety predstavujú Ľudmilu Cvengrošovú ako sochárku slovenskej histórie. Výstavu pri príležitosti jej 80. narodenín sprístupnili popoludní v prvý deň slávností Nitra, milá Nitra v Ponitrianskom múzeu. Dopoludnia mestské oslavy v múzeu otvorili konferenciou Cyrilo-metodské dedičstvo, ktorá bola spojená s filatelistickou výstavou s cyrilo-metodskou tematikou v réžii Klubu filatelistov 52-51 Nitra a s vydaním príležitostnej pečiatky.
Zamerala sa na našu históriu
Zo zdravotných dôvodov sa samotná umelkyňa vernisáže nezúčastnila. K jej výstave, ktorá v múzeu potrvá do septembra, nám bližšie povedal riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko.
„Ľudmila Cvengrošová je snáď nie jediná, ale iste najvýznamnejšia predstaviteľka výtvarného smeru orientujúceho sa prednostne na našu históriu. Svedčí o tom aj táto výstava, aj keď nie je úplne reprezentatívna vzhľadom na jej bohatú tvorbu, ale je zameraná práve na spodobovanie slovenskej histórie, jej osobností či archeologických artefaktov,“ vysvetľuje Anton Števko.
„Umelkyňa je veľmi presná a dôsledná v zobrazovaní podoby spomínaných artefaktov vo svojich dielach. Je na nich vidno, že archeologické nálezy detailne poznala a väčšinou konzultovala s odborníkmi, ktorých ich vykopali a popísali. V tomto smere snáď najviac spolupracovala s významným archeológom - Nitranom Karolom Pietom.“
Videla ich v origináli
Na výstave možno vidieť nielen samotné Cvengrošovej diela, ale aj viaceré historické predmety, ktoré archeológovia objavili a ona ich do svojich prác zakomponovala. Dokazuje to napríklad séria reliéfov zobrazujúca históriu nášho územia od najstarších čias až po vrcholný stredovek.
„Návštevník v jej reliéfe nájde napríklad nádobu z praveku, ktorá je aj na našej výstave. Keltské mince biateky, ktoré archeológovia objavili v Bratislave, sú napríklad v reliéfe keltskej mincovne. V súsoší keltských kováčov sú zobrazené nástroje, ktoré sa tiež skutočne našli. Všetko videla v origináli,“ poznamenal Števko.
Popri tom sú na výstave aj jej plakety a medaily – mnohé z nich vyrobila práve pre potreby nášho mesta, NSK či iných organizácií - ale aj sochy, ktoré okrem postáv zobrazujú tiež remeselné činnosti starých Slovanov.
„Mnohí ľudia by po revolúcii Ľudmilu Cvengorošovú „posunuli“ niekam inam, kam naozaj patrila. Aj keď robila štátne zákazky, napríklad sochy k SNP, nikdy to nebol vojak, samopal, ale matka s deťmi utekajúcimi pred hrôzami vojny. Neviem, čo jej kritici vyčítali,“ zhodnotil na záver Anton Števko.
