Písal sa 15. jún 1997. Hala v Topoľníkoch hostila finálový zápas Slovenského pohára žien a zrodilo sa v ňom prekvapenie. Tím Plastiky Nitra pod vedením Vladimíra Danoveho zdolal favorizované Duslo Šaľa 27:20.
„Bol to náš najväčší úspech. V lige sme viackrát skončili na druhom či treťom mieste,“ začal listovať v pamäti Anton Tulik, ktorý bol tajomníkom hádzanárskeho oddielu TJ Plastika od roku 1986 do 2004. Na jeho čele stál prezident Marián Pintér, ktorý pred pár rokmi zomrel.
Hádzaná bola pojmom
Hádzaná vtedy v Nitre niečo znamenala. V hale Plastiky v Dolných Krškanoch bývali pekné návštevy. Slovenský pohár bol najväčším úspechom tejto generácie. Reprezentačný dres vtedy obliekalo viacero hráčok Nitry: Janette Ivanková, Júlia Kolečániová, Annamária Kovácsová, Renáta Velická a Mirka Makovníková-Šimáková, Janka Šrámeková či Lívia Kodayová. V Nitre sa niekoľko rokov konal aj turnaj reprezentácií Slovakia Cup.
V klube pôsobili viacerí uznávaní tréneri - spomeňme Vladimíra Danoveho, Pavla Hummela, Čecha Jiřího Zerzáňa, Ukrajinca Leonida Ratnera či domáceho Alojza Bereca. Nitran Jozef Korec bol vtedy predsedom Slovenského zväzu hádzanej.
Prečo sa vlastne vtedy hádzanej tak darilo? „Hráčky aj vedenie mali ctižiadostivosť niečo dokázať. Našli sa sponzori, nielen z Plastiky, ale aj ďalší, a tak sme vedeli pritiahnuť šikovné hráčky z okolia. Kúpili sme aj legionárky z bývalého ZSSR, napríklad Naďu Ckitišvili-Kormanovú, Popovičovú či dve Litovčanky,“ hovorí Tulík.
V klube sa tiež výborne robilo s mládežou. Na ZŠ Krčméryho mali športové triedy a dorastenky pod vedením Petra Komoru boli majsterky republiky.
„Dôležitá bola medzinárodná konfrontácia. Chodili sme každý rok na turnaje do Záhrebu, do Slovinska, oni zasa chodili k nám. Hrali sme prípravné zápasy so Székesfehérvárom či Györom,“ zdôrazňuje Tulík.
Kvalita pod Zoborom
Tri roky po sebe boli hráčky Nitry vyhlásené za najlepšie hádzanárky Slovenska. Za roky 1996 a 1997 Jeanette Ivanková, po nej aj Júlia Kolečániová.
„Som rodáčka z Novák, hrávala som v Partizánskom a do Nitry som sa dostala v podstate vďaka vydaju,“ hovorí Júlia Kolečániová. „Na roky v Nitre rada spomínam, boli úspešné, hrali sme doma. Hala bývala plná, ľudia mali záujem o hádzanú. Aj druhé miesta v lige boli pekné,“ vraví.
Kolečániová si zahrala aj za Šaľu, kde získala pár titulov, jeden dokonca federálny. Zúčastnila sa aj na olympiáde v Soule.
Hádzanárky Plastiky sa dokonca párkrát objavili v európskom pohári. Stretli sa napríklad s Debrecínom či Borussiou Dortmund.
Z Nitry až do Norimbergu
Talentovaná Miriam Makovníková zaujala v drese dorastu Senice, a tak ju zlanárili do Nitry. Tu si našla muža, zmenila priezvisko na Šimáková a usadila sa.
„Boli sme dobrá partia mladých báb, mám veľmi dobré spomienky na tieto roky. Veľa sme toho spolu zažili. Dodnes sa viaceré stretávame. Dostali sme sa aj do Európy, Dortmund bol v tom čase jeden z veľmi silných súperov. Vtedy chodilo veľa ľudí na hádzanú, zastavovali nás aj na ulici. Teraz je iná doba. Dnes chodia na šport pomaly už len rodičia,“ hovorí Miriam Šimáková.
Z Nitry sa prestrieľala až do nemeckého Norimbergu, kde pôsobila sedem rokov! „Hneď v prvom roku sme postúpili do prvej ligy a potom som ju hrala šesť sezón. To boli moje najkrajšie hádzanárske roky,“ netají Mirka.
Koniec prišiel so stratou haly
Na začiatku tohto tisícročia ešte hádzanárky Nitry postúpili do WHIL, ale to sa už blížila ich labutia pieseň. Sponzorské zdroje začali vysychať, dobré hráčky odchádzali inam a blížil sa aj koniec športovej haly Plastiky (2001).
„Zmenili sa pomery vo firme Plastika a to bol začiatok konca hádzanej. Bojovalo sa aj na mestskom zastupiteľstve, aby mesto prevzalo športovú halu v Dolných Krškanoch,“ dodáva Tulík. To sa nepodarilo, ale o sedem rokov neskôr vyrástla nová hala na Klokočine.
Nástupcom oddielu Plastiky klubu bol HK Nitra, ale ten nenadviazal na úspechy svojho predchodcu. Neskôr vznikol nový klub UDHK Nitra, ktorý sa tiež epizódne predstavil v interlige, ale aktuálne je Nitra už dva roky bez ženskej hádzanej.
Najväčšími úspechmi v histórii nitrianskej ženskej hádzanej boli dva triumfy v prvej federálnej lige v rokoch 1971 a 1972. Družstvo viedol tréner Kecskeméty, boli v ňom aj posily z Čiech. To sa ešte hrávalo na ihrisku za Dominom „na kockách“. Na zopakovanie podobnej slávy si musíme počkať.
* * * *
Čo písali Nitrianske noviny v júni 1997
„Chceli sme dokázať, že hádzanú hrať vieme“
Semifinále: Plastika Nitra - Zlatná n/O. 40:28 (20:16).
PLASTIKA: Ivánková, Kodayová - Páleníková 1, Oborčoková, Kolečániová 4, Minárčinyová 7, Velická 4, Ckitišviliová 7/2, Bírová 1, Popovičová 2, Kovácsová 6, Makovníková 8/1.
Finále: Plastika Nitra - Duslo Šaľa 27:20 (13:11). Nedeľné finále Slovenského pohára sa hralo až prekvapujúco jednoznačne v nitrianskej réžii. Duslu patril iba úsek medzi 6. a 11. min., v ktorom jeho hráčky otočili skóre z 3:1 na 3:6, avšak to bolo zo strany čerstvých majsteriek Slovenska na dlhé minúty všetko. Hneď nato bola totiž vylúčená Vdovičenková a Plastika vyrovnala na 6:6. Ešte do prestávky potom získali nadšene hrajúce Nitrianky, ktoré predčili svoje súperky najmä v bojovnosti a chuti po víťazstve, dvoj-trojgólový náskok, ktorý v druhej časti hry narastal priamo úmerne s blížiacim sa záverom stretnutia. O jeho víťazovi napokon rozhodla desaťminútová pasáž medzi 39. a 49. min., ktorú Plastika vyhrala 5:0 a na ukazovateli skóre vtedy svietilo už „neuveriteľných“ 22:15. V závere si Nitrianky taktickou hrou „gól na gól“ s prehľadom ustrážili svoje presvedčivé víťazstvo, vďaka ktorému putuje historické prvenstvo v Slovenskom pohári pod Zobor.
PLASTIKA: Ivánková, Kodayová - Velická 4, Oborčoková, Páleníková, Kolečániová 3, Minárčinyová 5, Ckitišviliová 5/1, Bírová, Popovičová 2, Kovácsová 5, Makovníková 3.
Vladimír Danove, tréner: „Som strašne spokojný so všetkými hráčkami, ktoré podali v semifinále i vo finále bojovné výkony. Triumf v Slovenskom pohári je pre nás všetkých obrovským zadosťučinením za ligovú sezónu, ktorá dopadla tak, ako dopadla.“
POVEDALI PO FINÁLE
Katarína Minárčinyová: „Všetky sme bojovali ako jedna a konečne sme to poriadne ukázali ako Šali, tak aj viacerým našim neprajníkom.“
Janette Ivánková: „V lige tretie miesto a v Slovenskom pohári prvenstvo dáva podľa mňa dôvod na spokojnosť, nie?“
Lívia Kodayová: „Som veľmi šťastná, že sme konečne vyhrali niečo „veľké“, a že som k tomu Nitre pomohla aj ja.“
Naďa Ckitišviliová: „V semifinále i finále som kvôli natiahnutým šľachám hrala iba so sebazaprením, avšak s dievčatami sme išli na doraz a potvrdili sme, že hádzanú hrať vieme - všetky.“
ŠTEVO KORMAN, Nitrianske noviny, 16. 6. 1997
