ŠAĽA. Výber kolkovaných tehál z Galanty a širšieho okolia predstaví výstava Tehla - nielen stavebný materiál, ktorá bude sprístupnená od 18. júla do 31. augusta v priestoroch Domu ľudového bývania v Šali. Vystavené tehly pochádzajú z konca 19. a zo začiatku 20. storočia.
"Celkovo 29 tehál nesie nielen značku manufaktúry z Galanty a okolia, ale aj odtlačku zvieracích labiek," informovala Ľubica Packová-Zahradárová z Ponitrianskeho múzea, ktorého pobočkou je Dom ľudového bývania v Šali.
Priemyselne vyrábaná tehla je pre nás v súčasnosti bežným stavebným materiálom, ktorý musí spĺňať nielen technické parametre, ale i bezpečnostné normy a predpisy. Dejiny ľudstva však sprevádza už 11 000 rokov. Prvé doklady nepálenej, ručne tvarovanej tehly bochníkového tvaru s odtlačkami palcov, pochádzajú z Jericha. Na Slovensku prvé doklady pálených tehál a strešnej krytiny predstavujú výrobky rímskeho tehliarstva. Kolkované tehly sa označovali menom vojenskej jednotky, ktorá ich vyrobila.
Po odchode rímskych vojsk sa tehla i jej výroba z nášho územia vytratila na dlhé storočia. Znovu sa začala objavovať v 9. - 10. storočí. V stredoveku sa používala ako doplnkový materiál popri kameni a nesignovala sa značkou manufaktúry či tehliarskeho majstra.
Veľký rozmach tehliarstva nastal v 18. storočí. Napomohli mu nielen tereziánske stavebné nariadenia, ale aj zakladanie mestských a panských tehelní. Tehly z tohto obdobia sa približujú dnešnému štandardu a značkovali sa iniciálami majiteľa tehelne.
V 19. storočí vzniklo na našom území viacero tehelní. K ich veľkovýrobe prispelo aj zdokonalenie techniky. V roku 1890 ich bolo 274, no o 40 rokov neskôr až 487 a z toho 78 továrenských.
