NITRA. Listami viniča a zemou zo Zobora posypali knihu Spomienky Zoborčanov. Publikáciu od kolektívu autorov uviedli do života v Ponitrianskom múzeu. Prezentáciu spolu s krstom pripravili Literárny klub Janka Jesenského (LKJJ) a Čakanka. n.o., ktorá knižku vydala ako svoju dvadsiatu v poradí.
Krstnými rodičmi knihy boli jej zostavovatelia Imrich Točka a Janka Svítková, podporovateľ literatúry Peter Koscelanský a Ivan Godál, predseda LKJJ.
Zobor sa stal atraktívny pre bohatých až neskôr
Do knihy spomienok na život na Zobore prispeli desiati autori – zaspomínali si na nezabudnuteľné zážitky z detstva a mladosti, na turistiku, športovanie, na život v lone prírody, u starých rodičov, na skauting, na známe postavičky zoborského života. Nechýbajú postrehy z každodenného bežného života, ktorý tu nebol ľahký, či spomienky na miesta a lokality Zobora, ktoré dnes už pomaly zanikajú a miznú z pamäti ľudí. Knihu okrem textu zapĺňa aj bohatá fotografická dokumentácia.
Za to, že je kniha spomienok ľudí zo Zobora na svete, môže najmä profesor Imrich Točka, ktorý nedávno vydal reprezentatívnu monografiu o Zobore.
„Stále som mal pritom na mysli, že tí drobní Zoborčania, ktorí tu bývali a do určitej miery aj biedili, v tej knihe chýbali. Chcel som preto ešte vydať knižku, ktorá ukáže život v tejto lokalite aj mimo toho lesku, ktorý dnes k Zoboru patrí,“ vysvetľuje Imrich Točka.
„Prakticky do 18. storočia bol vrch pokrytý najmä vinohradmi a neskôr domčekmi. V nich bývali ľudia, ktorí utekali z mesta pred chudobou. Aj tu však žili v dosť ťažkých podmienkach. Napríklad keď sa osídľovala Hornozoborská, ľudia tu žili bez studní, bez vody. Až v priebehu 20. storočia sa Zobor stal atraktívnym pre bohatšie vrstvy, ktoré si tu začali stavať honosné vily, ale tá chudoba, ktorá na to nemala, vždy ostávala v pozadí. Práve preto som chcel v tejto knižke v plnej nahote ukázať aj negatívne stránky, ktoré táto lokalita mala.“
Ťažká práca vo vinohradoch
Pre rozprávanie si Imrich Točka vybral ako vzorky rodiny, ktoré žili na rôznych miestach Zobora – od Šindolky, cez Dolnozoborskú, Chmeľovú, Pánsku až po Hornozoborskú.
On knižku nepísal, iba zostavil. Nechal hovoriť zástupcov zoborských rodín, ktorí mu rozprávali, ako tu žili, aké mali problémy či radosti.
Podľa Točku jedným z najväčších problémov bolo samotné prežitie a ťažká robota vo vinohradoch, ktorá bola slabo platená. Žili tu obyčajne viacdetné rodiny, ktoré bolo treba živiť. „Mamy zo Zobora ovocie a zeleninu vláčili v batohoch na trh dolu do mesta, aby niečo zarobili, niekde kozička dávala mlieko. Do obchodov bolo ďaleko, služby tu nejaké nemali, bol tam pomerne ťažký život,“ povedal Imrich Točka.
Do konečnej podoby rozprávanie zoborských rodín štylisticky upravila profesorka na piaristickom gymnáziu v Nitre Janka Svítková. „Knihu napísal život sám a ľudia, ktorí tu žili. Je výrazom spolupráce, priateľstva a vďaky, aby niečo ostalo aj tým ďalším generáciám,“ poznamenala Svítková.
Pracuje na ďalších knihách
Historik a spisovateľ Imrich Točka, ktorý sa nedávno dožil 76 rokov, snáď vôbec neoddychuje. Pokračuje v písaní a do vydania pripravuje ďalšie tituly.
„Píšem každú noc. Teraz s pánom Fehérom pracujem na dvojjazyčnej slovensko-maďarskej publikácii o zvonoch v podzoborských obciach, robím tiež na knihe príbehov s pracovným názvom Ako sme žili – nitrianski poľovníci. Najväčším mojím dielom bude kniha historických pamätí o dejinách jednotlivých miest a lokalít v regióne Nitry, v ktorej na oživenie nebudú chýbať rôzne príhody s ilustráciami. Vďaka môjmu synovi Gabrielovi, ktorý je mojím vydavateľom aj manažérom, je všetko na dobrej ceste,“ dodal Imrich Točka.
II. Zobor.................................................................................................................................8
III. Spomienkové črty zo života na Zobore v minulosti
Jozef Császta
Naša rodina.........................................................................................................................13
Dagmar Černáková, rodená Fidlerová
