NITRA. Okolo Mariánskeho stĺpa na Svätoplukovom námestí stojí lešenie. Časť sochy je na pohľad belšia, reštaurátori ju už vyčistili.
Mesto zaplatí za obnovu diela 5 480 eur bez DPH, podľa zmluvy majú byť práce hotové do 21. septembra. Ich súčasťou je aj vyhubenie mikroorganizmov, injektáž prasklín a hydrofobizácia povrchu.
Mariánsky stĺp sa na námestie vrátil v roku 1996. Presunuli ho sem z Kalvárie, kde stál od sedemdesiatych rokov.
Socha sa vraj zrútila
Dielo má zaujímavú históriu, jej časť nie je oficiálne zdokumentovaná, a tak sa niektoré údaje rozchádzajú. Z historických pohľadníc napríklad vidieť, že v roku 1942 stĺp na námestí nebol, na čas ho nahradila fontána.
Pôvodný Mariánsky stĺp dali postaviť mešťania na námestí v roku 1740, rok po ničivej morovej epidémii – z vďaky za jej ukončenie. Podľa informácií z radnice bol pri búraní Kostola sv. Jakuba (1786) zničený.
Súčasný stĺp dal postaviť v roku 1882 biskup Augustín Roškováni. Autorom je rakúsky sochár Anton Brandl.
Keďže nejde o kultúrnu pamiatku, pamiatkový úrad má len informácie, ktoré spracovala radnica pri príležitosti vloženia diela do evidencie pamätihodností mesta. V zázname sa píše, že sa socha v roku 1973 zrútila a po zreštaurovaní bola inštalovaná na Kalvárskom vrchu.
„Posledné zaznamenané reštaurovanie je z roku 1994, realizoval ho Jozef Mundier,“ informovala Anna Valeková, šéfka pamiatkarov.
Dagmar Bojdová, vedúca odboru kultúry na mestskom úrade, našla zápis z roku 1992, podľa ktorého bol Mariánsky stĺp presunutý na Kalváriu v roku 1974 a bol pri tom poškodený: „Bol skrátený o spodnú tretinu stĺpového drieku.“
Keby pylón zostal, stĺp by sa asi nevrátil
Späť na námestie bol stĺp prevezený v roku 1996. Nie všetci však boli z toho nadšení. Niektorým sa nepozdávalo, že sa dielo vráti do lokality, kde už medzitým postavili moderné Divadlo Andreja Bagara.
Pred touto megastavbou, ktorú projektovali za bývalého režimu, bol pôvodne šikmý pylón. Nitrania ho posmešne nazývali odpaľovacia rampa.
„Po revolúcii vznikla iniciatíva výtvarníkov, architektov a občanov za jeho odstránenie,“ spomína si akademický maliar Marián Žilík.
Myslí si, že keby pylón zostal na námestí, Mariánsky stĺp by sa tam nevrátil: „Tento prvok by sa architektonicky „bil“ so stĺpom.“
Žilík spolu s architektom Tiborom Zelenickým osobne dohliadal na presun stĺpa. Pamätá si, že keď poň prišli so žeriavom na Kalváriu, nechceli im ho dať. Podarilo sa to až na druhý pokus, po rokovaniach s cirkvou.
Polohu prispôsobili svahu
„V 50. rokoch som chodil okolo Mariánskeho stĺpa na námestí do základnej školy, bol vtedy viac prisunutý k budove dnešného múzea, chýbali mu schody. Neďaleko stál novinový stánok a verejné záchody,“ spomína si Marián Žilík, ktorý v roku 1996 vybral nové miesto pre stĺp a navrhol aj schody po jeho obvode. Vychádzal pri tom z dobových fotografií.
„Neviem, kedy a ako boli pôvodné schody zničené. Nové sme odliali na vibračnom stole, aby boli dostatočne pevné. Na starých fotkách je okolo stĺpu aj kovová ohrádka, no keďže námestie už malo v roku 1996 iný tvar, bol tam kopec, neprichádzala do úvahy,“ vysvetlil výtvarník.
Umelý svah na Svätoplukovom námestí neumožnil, aby dielo postavili na tom istom mieste, kde stálo naposledy. Preto je posunuté o niekoľko metrov ďalej a nasmerované na bočný vchod do Ponitrianskeho múzea.
„Zaujímavé je, že sa pod ním nachádzala čierna sypká zem. Museli sme vykopať hlboké základy, aby to vietor nezhodil,“ dodal Žilík.
Keď deň po osadení stĺpa prišiel na námestie, našiel tam babičku, ktorá kľačala čelom k dlažbe a modlila sa k Panne Márii. „To bolo pre mňa také zadosťučinenie,“ dodal známy nitriansky výtvarník.
