NITRA. Koleso z traktora, torzo otáčacej stoličky, drevené palety aj plechy. To všetko popri drevorezoch uvidíte na výstave Tomáša Klepocha s názvom Kabinet banalít. V Salóne Nitrianskej galérie ju môžete vidieť do 13. augusta.
Od bizarnosti k hlbšiemu záujmu
Tomáš Klepoch je náruživým zberateľom banálností, ktoré nachádza na svojich prieskumných cestách. Jeho Kabinet banalít je podľa kurátora Omara Mirzu paralelou ku Kabinetu kuriozít, predchodcovi dnešných múzeí. Boli to miestnosti, ktoré sa od čias renesancie tešili veľkej obľube najmä u aristokracie. Tá v nich zhromažďovala zbierky rozličných predmetov - od vzácnych fosílií cez umelecko-remeselné predmety, vedecké inštrumenty, zbrane až po „zaručene pravé“ rohy jednorožcov či kosti obrov.
Pre absolventa VŠVU z Bratislavy, ktorý je momentálne umelcom na voľnej nohe, je Kabinet Banalít prvou samostatnou výstavou v Nitre. Predtým boli jeho práce v galérii súčasťou kolektívnej výstavy študentov grafiky z Akadémie umení a VŠVU. Okrem toho sa svojou tvorbou predstavil aj v Čechách, Nemecku, Rakúsku či Japonsku.
Ako autor hovorí, zvláštne úkazy v rámci prejavu a života človeka, ktorý obýva nejakú krajinu, ho zaujímali už skôr, ale fascinovala ho hlavne ich bizarnosť. „Teraz, keď som starší a rozhľadenejší, ma to zaujíma aj z vnútornej, hlbšej stránky. Jednou z myšlienok, ktoré chcem touto výstavou povedať, je aj tá, čo všetko sa môžeme dozvedieť o nejakých iných bytostiach prostredníctvom pozorovacích metód,“ vysvetľuje.
„Keby na Zem prišli vyspelí mimozemšťania a my by sme im ukazovali, čo všetko sme dosiahli, možno by to nebolo to, čo by chceli vidieť. Možno by ich namiesto technických vymožeností či Eiffelovej veže zaujímali obyčajné, banálne veci. Možno by pre nich bola výnimočná sedačka, ktorú si niekto „zbúchal“ na svojej záhrade,“ zamyslel sa autor.
Predmety zbiera „obrazovo“
Okrem 3D objektov, ktoré našiel v okolí Nitry, Bratislavy, Banskej Štiavnice ale aj v oblasti Južných Čiech, vystavuje Tomáš Klepoch drevorezy. Motívy niekoľko mesiacov vyrezával do dreva a potom odtlačil. V drevorezoch sa vystavené objekty zrkadlia v inom prostredí, inom použití, ako je bežné.
„Napríklad som v lese našiel pneumatiku, ktorú tu niekto vyhodil, a po čase z jej stredu vyrástol strom. Natrafil som aj na obrovský betónový kus čohosi vykopaný zo zeme, pohodený na kraji lesa. Tento „šuter“, ktorý tam nepatril, je zvláštnym prejavom našej civilizácie, nášho správania sa. A takéto zvláštnosti ja zbieram.“
Na ďalších drevorezoch vidieť železničné podvalníky alebo veľkú konštrukciu nejakého objektu, ktorý zostal v lese nedokončený.
Vystavené predmety autor fyzicky nezbiera pre vlastnú potrebu. „Vlastne ich zbieram „obrazovo“. V rámci výstavy slúžia k tomu, aby divák lepšie pochopil, o čo mi ide. Pneumatika v sklenej vitríne je v ideálnom stave, v drevoreze – zobrazená v lese – je v situácii, v ktorej som ju objavil. Zvláštnej, absurdnej, neobvyklej,“ dodal Tomáš Klepoch.
