NITRA. Petra Nováková-Ondreičková prišla do nášho mesta trochu ako domov, lebo z Nitry a od Vrábeľ pochádza rodina zo strany jej mamy. Umelkyňa sa výstavou Morseovka po prvýkrát predstavuje v Nitrianskej galérii, výstava takéhoto väčšieho rozsahu je jej vôbec prvou na Slovensku.
Impulz prišiel cez panorámu mesta so svetlami
Autorka pochádza z výtvarníckej rodiny, vzťah k umeniu „podedila“. Vyštudovala textil na umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, v Prahe pokračovala na vysokej škole umelecko-priemyselnej. V hlavnom meste našich susedov sa neskôr vydala, založila si rodinu a dnes tu žije už 25 rokov. Celý život je viac-menej na voľnej nohe, občas pracuje v nejakej kultúrnej inštitúcii, živí sa výtvarným poradenstvom, návrhmi interiérov či grafickými prácami.
„Som rada, že môžem vystavovať v tejto galérii. Nitrianska umelecká scéna je dosť bohatá, mám v nej veľa priateľov. Teším sa, že mám možnosť ukázať im, čomu sa venujem, Praha je predsa len trochu ďaleko,“ hovorí s úsmevom Petra Nováková- Ondreičková.
V Nitre prezentuje hotový projekt, ku ktorému kurátorka galérie Ľudmila Kasaj Poláčková vytvorila textovú časť a pomohla jej tým verbalizovať jej vizuálne myšlienky.
„Vytvorila som objekty zo škatúľ - formálne sú to objekty, ale obsahovo, myšlienkovo sú to byty, domy, riešim tým civilizačné témy. Škatuľa predstavuje nejakú schránku ako dom, obydlie, ktoré človeka chráni,“ vysvetľuje Nováková-Ondreičková.
„A prečo názov Morseovka? Prvým impulzom k tomuto projektu i pomenovaniu bol môj pohľad na panorámu nočného mesta s blikajúcimi svetielkami v oknách – čo sú pre mňa bodky a čiarky Morseovej abecedy - pričom v každom z okien bol nejaký príbeh.“
Využíva autorecykláciu
Okrem papierových objektov sú na výstave aj klasické olejomaľby na plátne, do ktorých autorka zasiahla nemaliarskou technikou, napríklad rôzne detaily vyškrabala nožom alebo klincom. „Keď mi napadne nejaká myšlienka, vždy hľadám vhodný materiál. Olej potom porušujem nejakou inou technikou.“ Hlavnou myšlienkou výstavy Morseovka je podľa autorky nájsť spoločný jazyk, ktorý je istým spôsobom šifrovaný.
„Dosť podstatný je v mojich prácach aj motív tajomstva, ktoré cítite v blikajúcich oknách. Neviete, koľko ľudí tam býva, čo prežívajú, či sú šťastní, alebo sa v mori iných ľudí cítia osamotení,“ vysvetlila Petra Nováková-Ondreičková.
Podľa kurátorky Ľudmily Kasaj Poláčkovej autorkine priestorové abstrakcie aj olejomaľby vytvárajúce dojem krajiny sú vizualizované výtvarné pocity ľudského bytia. Veľký priestor pohlcuje limitovaný rozmer zvoleného materiálu. Za zmienku stojí aj veľmi dôležitý moment – proces „autorecyklácie“ vlastných diel. Vzniknutý odpad z papiera pri rezaní či kreslení nožom autorka využíva v iných inštaláciách či kolážach, čím má jej tvorba veľmi efemérny výraz s prívlastkom hand-made.
