Štvrtok, 23. november, 2017 | Meniny má Klement
Pridajte si svoje mesto

Prezidentova žena

Nevie, čo je ofsajd a ani to nepotrebuje vedieť. Napriek tomu by futbal v Čeľadiciach bez nej nebol tým, čím je.

Manželia Hamadovci. Martin je prezident štvrtoligového klubu, Mariana je jeho pravá aj ľavá ruka zároveň. (Zdroj: am)

Športu sa nikdy aktívne nevenovala, skôr ju baví záhrada a ručné práce. Pracuje ako ekonómka v stavebnej firme.

Na futbalovom štadióne však trávi priemerne päťkrát do týždňa minimálne dve-tri hodiny. Na vymenovanie jej funkcií v klube by vám jedna ruka nestačila.

Čeľadice sú neveľká obec, nemajú ani 1000 obyvateľov. Napriek tomu hrajú miestni muži štvrtú ligu a TJ Slovan má štyri mládežnícke družstvá, ktoré v posledných rokoch pozbierali nejedno prvenstvo.

Mariana HAMADOVÁ.

Ako ste sa dostali k futbalu?
- K futbalu som pričuchla vďaka dvom mladším bratom a vďaka manželovi Martinovi. Manželia sme 17 rokov. Keď som sa s ním spoznala, vtedy ešte hrával za Čeľadice. Ešte kým sme spolu randili, stal sa prezidentom klubu. Takže už som si ho brala ako prezidenta a tušila som, do čoho idem...

Rozumiete sa futbalu?
- Veľmi nie. Ani samotná hra ma veľmi nebaví. Neviem ani, čo je ofsajd a nepotrebujem to vedieť. Ja sa snažím vnášať do futbalu kultúru, aby sa tu hráči cítili dobre.

Ako dlho ste činná v klube?
- Bude to asi desať rokov. Zo začiatku chodil Martin na štadión sám. Potom som zistila, že som sama doma, tak som začala tam chodiť aj ja... Vtedy sme mali problémy zložiť dorast. Sme malá obec, bolo problém nájsť chlapcov. Martin chodil stále po okolí a prosil sa. Zamýšľala som sa nad tým, čo by pomohlo. Ak sme chceli hrať vyššiu súťaž, museli sme mať mládežnícke družstvo. Nemôžeme však chcieť od 14-ročných chlapcov, že v takom veku začnú hrať futbal. Potom prídu do dorastu bez návykov. Jednoducho, bolo treba začať s najmenšími a nájsť k nim trénera. Začali sme futbalovými letnými kempami, prvý s Richardom Rebrom, druhý s Martinom Slovákom. Jeho sme nahovorili, aby išiel robiť trénera. Býva kúsok od ihriska. Zobral to.

Ako ste pritiahli deti?
- Najskôr sme chlapcov hľadali cez základnú školu. Rozmýšľali sme, ako deti pritiahnuť. Tak sme napríklad motivovali dorastencov tým, že keď budú pravidelne chodiť na tréningy, dostanú príspevok 40 eur na kopačky. U nás je pravidlo občerstvenie po zápase, alebo niečo menšie aj po tréningu. Mojím mottom je, aby sme k mládežníkom pristupovali ako k áčkarom. Tak to aj robíme.

Venujete sa hlavne mládeži. Ako napríklad?
- Som na každom mládežníckom tréningu a dohliadam na tréningy. Po tréningu majú deti pripravenú kofolu, minerálku, drobnú sladkosť. Niekto hovorí, že sem deti chodia po tie sladkosti. Ale nemyslím si, že by hodinu a pol behali pre jednu sladkosť. Myslím si však, že ich poteší.
Periem dresy, pred zápasom vydávam dresy. Na ihrisku máme pračku aj sušičku. Pomáham trénerovi s logistikou odvozu hráčov, obvolám rodičov, kto koho kde vezme do auta.
Som na každom domácom majstrovskom zápase všetkých družstiev. Mám zásadu, že von nechodím, iba občas s prípravkármi, a to len v prípade, že nejde dostatočný počet rodičov. Aby som bola oporou pre najmenšie deti. Som aj klubovou ekonómkou, futbal si teda nosím domov.

Čo všetko treba urobiť v deň zápasu?
- Keď sa hrá zápas, doobeda doma navarím jedlo pre futbalistov. Ešte deň predtým si musím premyslieť, čo budem pripravovať a po práci to ideme nakúpiť. Mäso, párky, špekáčiky, chlieb, sladkosti, vody, zmrzlinu... Martin chodí dopoludnia na ihrisko, kosí a lajnuje. Potom naložíme proviant a ideme na ihrisko.

Máte okolo seba ochotných ľudí?
- Vo všetkom mi pomáhajú tajomník Miroslav Ryboš a hospodár Jozef Hrúz, ale tiež kameraman Peter Laca, masér Jaroslav Dobiáš a hlásateľ Marián Blaho. Nezištne, čokoľvek treba. Pomáha mi aj brat Martin, je hlavným usporiadateľom, na väčšie akcie príde aj jeho manželka, alebo pomôžu aj rodičia prípravkárov. A možno preto, že som žena, zvykli si na zápasy dospelých chodiť aj partnerky našich hráčov a tiež pomôžu.

Ako často ste na ihrisku?
- Takmer každý deň. Máme jedno pravidlo: v stredu máme voľno. Vtedy nie je na ihrisku žiadny tréning. Vtedy doma varím a upratujem. Niekedy mi vyjde voľná sobota, niekedy je voľná nedeľa.

Poznáte všetkých hráčov po mene?
- Áno, poznám. Menší ma oslovujú „teta Maja“, muži mi hovoria „Majka“.

Beriete ich tak trochu ako svoje deti?
- Tak by som to nepovedala, ale vedia za mnou prísť so svojimi problémami.

V čom spočíva vaše „dozeranie“ na tréningy?
- Najmenší prípravkári potrebujú občas zaviazať šnúrky či utrieť nos... Sledujem vzťahy medzi deckami, lebo tréner nemusí všetko ustriehnuť. Ak si robia zle, alebo sa vyvyšujú, tak to hneď riešime. Deti sú všelijaké, nosia si problémy z domu a musíme dávať pozor, aby nám jedno dieťa nevyhnalo ďalších z družstva.

Zdá sa, že bazírujete na práci s mládežou.
- Určite. To je základ. Zabolí ma, keď sa s niekým pipleme a veríme, že z neho bude dobrý hráč, on však skončí z jedného dňa na druhý. Šesť rokov chodí na tréningy a odrazu s tým sekne. Prednejší sú mu kamoši. To ma zabolí.

Aké typy rodičov detí poznáte?
- Sú takí, ktorí vôbec nemajú záujem a nevidíme ich, ako je rok dlhý. Neprídu sa pozrieť na svoje dieťa ani na zápas. Nájdu sa aj takí, čo majú dosť veľký záujem. Niektorí aj prinesú škatuľu horaliek, párky, alebo pomôžu s odvozom. Vždy si pozriem, ktorí rodičia sú na zápase.

Sú s rodičmi problémy?
- Je tu jeden fenomén. Veľa detí je z rozvedených manželstiev. Dieťa chodí pravidelne dvakrát za týždeň na tréning a keď má ísť na zápas, tak nám s plačom povie, že musí ísť s otcom na víkend. Mimo Čeľadíc. Tak tréner Slovák alebo ja to riešime, zháňame číslo na otca, pýtame sa ho, či by bol taký láskavý, aby dieťa priviezol a pozrel sa na jeho zápas. Potom nech si s ním urobí program. U niektorých sa nám to podarí, niektorí nás ignorujú.

Máte niekedy chuť s futbalom prestať a venovať sa svojim ženským hobby?
- Veľakrát mám chuť prestať. Ale zasa mi je ľúto tých peňazí, času a energie, čo sme vložili do klubu za tie roky.

Čeľadický futbal dosahuje nadštandardné výsledky vzhľadom na to, aká malá obec ste. Kto je hlavným motorom?
- Asi manžel a ja, potom aj tréneri, ktorých máme kvalitných. Napĺňa nás to. Ohlasy rodičov, hlavne tých menších detí, sú veľmi pozitívne. Sú radi, že vieme odlákať deti od vysedávania za počítačom. My dvaja, manžel a ja, sme zároveň aj najväčší kluboví sponzori. Hradíme dve tretiny klubových výdavkov. Potom nasleduje obec s príspevkom a niečo darujú menší sponzori. Namiesto toho, aby sme si kúpili auto alebo išli na dovolenky, tak to dáme radšej do futbalu.

Nájdete si čas aj na relax?
- Nájdem. Moja stará mama hovorievala: čím viac toho máš, tým viac toho stíhaš. Aj moja mama je činná vo všeličom. Mám veľkú záhradu okolo domu, mám rada kvety, stromy. Hyperaktivitu som asi zdedila po rodičoch. Tí tiež doma neobsedia, vedú folklórnu skupinu a farský spevokol.

Zladiť u vás rodinné oslavy, keď ste často na ihrisku, je asi ťažké.
- Naši rodinní príslušníci sú už naučení. Zisťujú, či máme v nedeľu zápasy doma alebo vonku. Vedia, že keď hráme vonku, tak minimálne ja budem k dispozícii. Vieme to skĺbiť.

Čo by ste chceli ešte v klube zlepšiť?
- Mládežnícke šatne by sme chceli trošku vynoviť, aj keď nie sú v najhoršom stave. Keď získame dotáciu od SFZ, chceme urobiť tréningové ihrisko so živou trávou a osvetlením. Projekt máme pripravený.

Čo je pre vás odmenou?
- Asi víťazstvá v zápasoch, na mládežníckych turnajoch. Keď naši žiaci dosiahnu pekný úspech, ideme spolu do McDonald’s, tam oslavujeme s pohárom vo výbornej nálade. Z toho má človek dobré pocity. Odmenou je aj to, keď vidím, že v prípravke máme 30 detí. Už sme ich museli rozdeliť na dve skupiny.

Váš manžel fandí Manchestru United. Pozeráte futbal s ním?
- Nie, nepozerám. Ja nefandím nikomu. V tom čase som väčšinou v kuchyni, lebo inak by sme nemali doma navarené...

Vnímate, že to, čo robíte pre futbal, je výnimočné?
- Vôbec nie. To, čo robím, robia ľudia aj v iných kluboch. Futbal na dedinách je o dobrovoľníkoch, ktorí sa mu nezištne venujú. Som len jedna z mnohých. Akurát som žena, a to je trochu nezvyčajné. Spolu s manželom sme blázni, ktorých futbal potrebuje.

Šport

 


  1. Townhill premenujú, anglický názov Nitrania nechcú Foto 4 906
  2. V prípade smrti trojročného Sebastiána dostala nemocnica pokutu 8 500 eur 4 524
  3. Bielorusov oklamal Dojčinovič, Nitra sníva o Reale Madrid (+VIDEO) 1 641
  4. Moravce sú bez vody. Údajne pre výstavbu kruhovej križovatky 1 575
  5. Na Pohári primátora bude desať tímov 402
  6. Ľudia sú pobúrení, so zastavaním parkoviska na nábreží nesúhlasia Foto 395
  7. V piatok do Rumanovej 265
  8. Zo stávkovej kancelárie si vzal lup 750 eur 265
  9. Tipovacia súťaž - konečné poradie po 15. kole 219
  10. Galantu si podmanili prípravkári z Nitry 199

Najčítanejšie správy

Nitra

Townhill premenujú, anglický názov Nitrania nechcú

Hlasovalo vyše tritisíc ľudí. Anglický názov skončil na poslednom mieste.

V prípade smrti trojročného Sebastiána dostala nemocnica pokutu 8 500 eur

Fakultná nemocnica Nitra podľa hovorkyne rozhodnutie akceptuje a pokutu zaplatí.

Bielorusov oklamal Dojčinovič, Nitra sníva o Reale Madrid (+VIDEO)

Dorastenci Nitry žijú v európskej rozprávke! Vyradili už majstrov Macedónska aj Bieloruska, Liga majstrov im bude pokračovať vo februári.

Moravce sú bez vody. Údajne pre výstavbu kruhovej križovatky

Radnica o výpadkoch dodávky vody nevedela. Situáciu preverila a podľa nej s výstavbou pred mestským úradom nesúvisí.

Na Pohári primátora bude desať tímov

Elitný halový turnaj už pozná svoje obsadenie aj zloženie základných skupín.

Blízke regióny

Parkovanie zadarmo vrátilo autá späť, nespokojní sú pacienti i lekári

Spoplatnené parkovanie v areáli nemocnice malo regulovať dopravu a v neposlednom rade priniesť aj nejaké peniaze do rozpočtu. Už niekoľko mesiacov sa za vstup neplatí, čo sa okamžite prejavilo v zhustenej premávke.

Dávajte si pozor, epidemiológovia varujú pred žltačkou v Trnavskom kraji

Trnavský kraj susedí s Bratislavským, kde od začiatku roka zaevidovali viac ako dvesto prípadov. Veľa ľudí dochádza za prácou práve do hlavného mesta.

Takto stavali atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach (+ FOTO)

Od spustenia komplexu atómových elektrární prešlo v októbri 2017 už 45 rokov. Takto sa v sedemdesiatych rokoch stavali dva bloky V-1.

Na psychiatrii v Trnave už majú Vianoce. Pozrite, čo dokážu pacienti

Ručne vyrobené predmety si kupujú lekári, pacienti, ich rodinní príslušníci či známi.

Želiezovce: Na 20. ročníku Ondrejského jarmoku bude 180 predajcov

Jarmok sa uskutoční od štvrtka 23. novembra do soboty 25. novembra.

Všetky správy

Analytici ukázali mapu diaľnic. Pozrite si, v akom stave je naozaj výstavba

Štát chce diaľnicu D1 do Košíc dokončiť v roku 2026. Problém s dokončením je na úseku medzi Turanmi a Hubovou.

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

Jeremy Renner pre SME: Ako Johnny Depp neskončím, víno za päťtisíc mi musíte kúpiť vy

Hviezdny herec prišiel na rozhovor, aj keď mal obe ruky zlomené.

Vedec, ktorý vyvíja palivá: Motory majú problémy, aké sme roky nevideli

Benzíny a nafty sa musia vyvíjať s motormi, hovorí Andreas Schäfer.

Danko v dume dvoril Rusom, teraz, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

Kam vyraziť