NITRA. Vladimír Macura dlhé roky pracoval ako osvetový pracovník v nitrianskom PKO, dnes robí ako SBS-kár. Energický šesťdesiatnik je však už svojou mysľou v dôchodku, lebo sa teší, že bude mať viacej času na svoje záľuby – cestovanie a s tým spojené fotografovanie. K jubileu si doprial nový Nikon za 1 600 eur.
Vášeň pre tento koníček dosvedčuje jeho výstava zhruba 50 fotografií s názvom Taliansko, Kalábria, Liparské ostrovy, Sardínia, ktorú do konca augusta môžete vidieť v OC Centro.
S Jahodovým koncertom vyhral svetový festival
Umelecké cítenie má Vladimír Macura v krvi. Pracoval v kultúre, kedysi rád maľoval, neskôr sa viacej neprofesionálne venoval filmu a fotografii. Za socializmu dokonca vyhral svetový festival v amatérskej filmovej tvorbe v Záhrebe hraným filmom Jahodový koncert. Porotcov zaujal makrozábermi škodcov, ktorí požierajú jahody a ktorí sa nakoniec požerú sami medzi sebou.
Farby ho nadchýnali odjakživa. „Obdivoval som napríklad obrazy impresionistov, tie odtiene, línie, hĺbka, celková atmosféra, no niečo úžasné,“ hovorí Nitran, ktorý sa svojho času prihlásil aj na VŠVU, ale nevzali ho.
„Komponovať a ladiť farby“ ho ako poetickú dušu bavilo aj počas fotografovania. Svojimi snímkami zvečnil prírodu, mestá, ľudí, detaily kvetov...
„V mojej prvej fotografickej výstave predstavujem čarovné Taliansko a jeho ostrovy. Zaujali ma obrovské strmé skaly, v ktorých majú miestni ľudia postavené domy, sú tu aj reštaurácie, hotely. Páčili sa mi ich mestá s úzkymi uličkami s malými kaviarničkami, krásne morské zátoky, pláže...,“ spomína Vladimír Macura na dovolenku pred troch rokov.
Ako hovorí, je aktívny turista, všetko zaujímavé „vyňúra“, popozerá, pofotí, ochutná...
„Som taký gurmán života, v každej krajine rád nasávam jej atmosféru, rád skúšam tamojšie špeciality, vychutnám si dobré vínko, destilát, skúmam zvyky a kultúru domorodcov.“
Zážitky mu nikto nezoberie
S fotoaparátom v ruke už predtým navštívil niekoľko krajín, bol napríklad v Egypte, na Srí Lanke, Kube, gréckych ostrovoch, v Indii, Turecku. Asi najviac sa mu páčilo na Srí Lanke. Momentálne plánuje cestu na Kapverdské ostrovy, láka ho aj Zanzibar. „Nie je to lacné, ale sporím si, nemíňam na zbytočnosti. To, čo zažijem a uvidím, mi nikto nezoberie.“
Ako Vladimír Macura skonštatoval, život nám strašne rýchlo uteká. Ľudia si plánujú, že si na dôchodku užijú kopec voľného času, vnúčence, záhradku, dovolenky... „No nie je to celkom tak. Dôchodca zrazu zistí, že času nieto, dôchodok je mizerný, práca na privyrobenie skoro žiadna, tak je doma a ide to s ním dolu vodou,“ myslí si fotograf.
„Ale kde je pohyb, tam je život. Presne v tomto duchu je moja výstava istou výzvou pre seniorov, aby sa venovali niečomu zmysluplnému, realizovali sa v čomkoľvek, čo ich baví a napĺňa. Nechcel by som ako dôchodca dopadnúť tak, že budem sedieť doma v okne a pri káve a cigarete sledovať, kto kedy prejde okolo.“
Ako Nitran priznáva, peňazí na rozhadzovanie nemá, ale na dovolenky si vždy nejako usporí. Jeho hnacou silou je pritom túžba cestovať a fotiť krásy sveta. A keď navyše jeho vystavené fotky vyvolajú v ľuďoch spomienky či emócie, jeho radosť je dokonalá.
