Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

Muž si z mlyna uprostred dediny spravil elektráreň

Ešte do vlaňajška sa v dome s unikátnym mlynom dalo ubytovať. Teraz si majiteľ chce užívať dôchodok a s ním spojený zaslúžený pokoj iba s rodinou.

Dom Ondreja Hvišča na Mlynskej ulici v Machulinciach spoznáte okamžite. Hneď pri vstupe je mlynské koleso, za domom tečie päťmetrový vodopád, za ktorým sú pozostatky mlyna.Dom Ondreja Hvišča na Mlynskej ulici v Machulinciach spoznáte okamžite. Hneď pri vstupe je mlynské koleso, za domom tečie päťmetrový vodopád, za ktorým sú pozostatky mlyna. (Zdroj: Tomáš Holúbek)

MACHULINCE. Priamo uprostred dediny sa dá vojsť do sveta, ktorý ani trochu nepripomína ten súčasný. Oproti krčme na námestí je nenápadná úzka ulička s príznačným názvom Mlynská a v nej dom, v ktorom zastal čas. Na pozemku za domom tečie potok s päťmetrovým vodopádom, na kopci sú pozostatky pôvodného mlyna.

Býva tu Ondrej Hvišč s rodinou. Dom kúpil pred vyše troma desaťročiami aj s mlynom, ktorý prerobil na malú vodnú elektráreň. Priamo v srdci dediny sa tak nachádza unikátna technická pamiatka.

Z Tatier utekal za oddychom

"Nebyť novín Práca, tak nikdy tu nie som. Odoberal som noviny, ktoré mali v sobotu veľa inzercie. Takto som natrafil na inzerát, že niekto predáva dom v obci Machulince s budovou bývalého mlyna. Tento región sa mi vždy veľmi páčil, navyše svokrovci kúpili dom v Moravciach," hovorí Ondrej Hvišč pôvodom od Bardejova o tom, ako sa v roku 1983 dostal do Machuliniec.

SkryťVypnúť reklamu

Pán Hvišč robil dlhé roky ošetrovateľa vo Vyšných Hágoch. Mal krásny štvorizbový byt a ako hovorí, nič mu tam nechýbalo. No nedokázal si predstaviť, že by na staré kolená ostal v Tatrách.

Zo začiatku si do mlyna chodieval oddýchnuť. Mal množstvo dovolenky či náhradného voľna, okrem bežnej dovolenky dostával napríklad týždeň navyše za prácu v rizikovom infekčnom prostredí. Od skorej jari do neskorej jesene preto mesiac čo mesiac trávil najmenej týždeň v Machulinciach.

"V Tatrách som pracoval psychicky, hlavu som mal takúto z pacientov, z chorých ľudí. Tu som sa zašil do konca októbra a mal som od všetkých pokoj. Pooberal som hrozno, urobil burčiak a išli sme naspäť do Tatier. Takto to bolo desať rokov," hovorí Ondrej Hvišč.

Na byrokratické vybavovačky slúžili len dva telefóny

Za dom s tristoročným mlynom si predošlí majitelia pýtali 140-tisíc československých korún. Samotná budova mlyna nemala žiadnu hodnotu, dom sa však predával vcelku, a tak mlyn Hviščovcom prischol tak nejako automaticky. Rovnako ako dve vinice za dedinou, ktoré pán Ondrej nechcel, no kúpiť ich musel.

SkryťVypnúť reklamu

"Keď som zatiahol vypínačom, remene lietali krížom-krážom, hučalo to tu a ja som sa išiel potentovať od strachu," spomína si na prvé stretnutia s mlynom Ondrej Hvišč.

V tom čase sa veľa písalo o malých vodných elektrárňach, a tak si Hviščovci povedali, že keď už majú mlyn a päťmetrový vodopád, nebolo by zlé vybudovať si elektráreň. To však nešlo ako mávnutím čarovného prútika. A za bývalého režimu už dupľom nie.

"Komunisti striehli, aby nevznikali kapitalisti a niekto nevytvoril zisk pre seba. Bolo treba vybaviť množstvo papierov. Začal som si najskôr vybavovať stavebné povolenie. V tom čase boli v dedine len dva telefóny a ja som pri všetkom tom vybavovaní lietal dokola ako taká družica," spomína dôchodca.

SkryťVypnúť reklamu

Čakal, kto sa príde sťažovať, že ho vytápa

Okrem byrokracie bolo treba riešiť aj technické problémy. Potok za domom bol zanesený. Nový majiteľ mlyna musel vyčistiť náhonový kanál k areálu mlyna a opraviť 21-metrovú hať.

"A to si vezmite, že som nikoho v obci nepoznal. Nevedel som ani to, ako pôjde voda cez dedinu a len som čakal, kto príde, že ho vytápa," smeje sa dnes pri spomienke na toto obdobie Ondrej Hvišč.

Z mlyna nakoniec vytvoril malú vodnú elektráreň, z ktorej dodával elektrinu do siete. Keď však zistil, že za dodanú elektrinu mu núkali 40 halierov, no ďalej ju predávali za dve koruny, od siete sa odpojil a vyrobenú energiu používal už iba pre rodinné účely - na ohrev vody či na kúrenie.

Opití robotníci blúdili po záhrade

Až do vlaňajška sa v mlyne dalo aj ubytovať, no teraz chce mať domáci pán objekt už iba pre seba. Za tie desaťročia tu prespalo množstvo návštev - od významných osobností cez študentov či robotníkov. Chodili sem napríklad návštevníci výstavy Agrokomplex, ktorá v čase najväčšej slávy trvala tri týždne. "Stalo sa, že ministerstvo poľnohospodárstva platilo podnikateľom ubytovanie v Nitre a niektorí prišli sem. Tak sa im tu zapáčilo, že aj tí z hotela v Nitre sem nakoniec dorazili, hotel nechali tak a prespávali u mňa na záhrade," spomína Ondrej Hvišč.

Osobitou kapitolou sú robotníci. Akíkoľvek. Tí, čo stavali benzínky v okolí, prerábali Calex, budovali bytovky v neďalekých Moravciach alebo pracovali na stavaní diaľnice. Po práci sa chlapi radi opíjali a pán Hvišč si s nimi vytrpel svoje. "Horory som tu s nimi prežil, už som len čakal, kedy ma do televízneho Krimi prídu nakrúcať. Chlapík, ktorý nevie potrafiť do dverí, a on sa mi potme v noci moce po záhrade, v ktorej je päťmetrový vodopád. S baterkou som ho musel ísť hľadať."

'Mlynár' návštevníkov neodmietne ani teraz, svoj dom im rád poukazuje. V jeho útrobách sa nachádza zopár historických kúskov, ktoré stoja za povšimnutie. V obývačke je napríklad originálny barový stôl, ktorý kedysi pracoval na systéme pohyblivého sita a múku triedil na štyri druhy. Priamo z dnešnej obývačky kedysi vrecia s múkou kĺzali po drevených latách do pristavených áut.

Je tu tiež lodný kufor grékokatolického farára, ktorého sprevádzal na jeho cestách po svete. Kufor je zamknutý a kľúča od neho niet. Domáci sa dušujú, že isto skrýva nejaké poklady. Dnes slúži kufor ako stojan na veľkú plazmovú obrazovku.

V dome nájdete aj vzácnu sedaciu súpravu zo Švajčiarska so sloňou kožou. Alebo vitríny, ktoré pán Hvišč zachránil pred vyhodením z tatranskej liečebne. Tieto vzácne kúsky nábytku kedysi slúžili na vystavenie suvenírov spod Tatier.

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  2. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  6. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  7. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  8. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  2. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  5. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  6. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  7. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  8. Jablone prinášajú už tretiu úrodu. A je rovnako bohatá.
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 10 421
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 815
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 807
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 3 808
  5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 748
  6. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 3 740
  7. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 691
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 485

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Kuchyňa
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (30.9. - 6.10.1922)
  3. Jozef Sitko: Náhoda? Či reálne avízo o krádeže mojich blogov?
  4. Miroslav Lukáč: Hyeny útočia vo svorke, tak ako i politici. Aj u nás sme zaznamenali mobilizáciu. Aj psy sa bránia útokom.
  5. Ľubomír Maretta: Samota
  6. Tupou Ceruzou: Ukrajinské referendum
  7. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom?
  8. Marián Betík: Veselo o slovenskom futbale
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 11 050
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 005
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 954
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 518
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 641
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 644
  7. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 548
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 375
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Plná ViOn Aréna a na ihrisku pekný futbal. Taká bola jeseň 2012. Zlaté Moravce zimovali druhé za Slovanom! Aj dnes by potrebovali kúsok fantázie spred desiatich rokov.

Žilina 1:0, Trnava 5:0, Slovan 3:1! Skvelá inšpirácia do dneškov.


29. sep
Agroinštitút sídli na Chrenovej

Existujúce vedecké a vzdelávacie organizácie v rezorte sú podľa ministerstva slabo prepojené.


16 h
Mama nebohého Ivana pred nitrianskym súdom v čase, keď ešte nebol vynesený rozsudok.

Fakultná nemocnica Nitra plne rešpektuje rozhodnutie krajského súdu, povedala hovorkyňa.


17 h

Tipujte bez rizika a vyhrajte.


18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Kuchyňa
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (30.9. - 6.10.1922)
  3. Jozef Sitko: Náhoda? Či reálne avízo o krádeže mojich blogov?
  4. Miroslav Lukáč: Hyeny útočia vo svorke, tak ako i politici. Aj u nás sme zaznamenali mobilizáciu. Aj psy sa bránia útokom.
  5. Ľubomír Maretta: Samota
  6. Tupou Ceruzou: Ukrajinské referendum
  7. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom?
  8. Marián Betík: Veselo o slovenskom futbale
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 11 050
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 005
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 954
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 518
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 641
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 644
  7. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 548
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 375
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu