NITRA. Je pravda, že včely nikdy nespia? Čo robia v noci? Opúšťajú aj potme svoje úle? Aj na takéto otázky si i laici budú môcť čoskoro dať odpoveď. Projekt, ktorý spustili Marek Urban a Ľuboš Határ, už onedlho napojí včelie úle na kamery. Záujemcovia si tak budú môcť cez web pozrieť, čo sa deje vo vnútri úľov aj v ich blízkosti. Fungovať to bude podobne ako s bocianími hniezdami, ľudia o dianie na nich prejavili veľký záujem. Pri nedostatku prirodzeného osvetlenia plánujú kameru doplniť o infračervené svetlo, ktoré včely neruší.
Pred spustením priameho prenosu z úľa pre širokú verejnosť sa Urban s Határom rozhodli zbierať rôzne údaje z včelieho úľu. Skúšobný úľ položili priamo na strechu SPU. Včely sú tak priamo za oknami univerzitného Centra informačných a komunikačných technológií, v ktorom obaja výskumníci pracujú.
Senzory včas varujú včelárov
Na skúšobný úľ umiestnili Határ s Urbanom senzory, ktoré merajú váhu úľa a ďalšie senzory, ktoré zaznamenávajú teplotu a vlhkosť vo vnútri aj v okolí úľa. Včelie obydlie je cez wifi napojené na univerzitnú sieť. Obom odborníkom na monitore každých desať minút naskakujú aktualizované informácie o dianí v úle.
Načo je však dobré poznať údaje o vlhkosti a váhe úľa? "V znáškovom období si včelár môže sledovať, aký má denný prínos nektáru. Ak sa prekročí určitá kapacita, vie, že úľ je zaplnený, musí k nemu prísť a pridať nový nadstavok s plástami. Zabráni tak vyrojeniu včelstva," vysvetľuje včelár Marek Urban. Včelári tak nemusia fyzicky každú chvíľu kontrolovať úle, stačí, ak sa pozrú na údaje nazbierané senzormi.
Technológie, ktoré Marek Urban s Ľubošom Határom k včelám namontovali, majú svoj význam aj mimo znáškového obdobia. "Ak nastane značný pokles úľovej váhy, viem, že je najvyšší čas prikrmovať včely, aby netrpeli hladom. To sa stáva, ak je nepriaznivé počasie a v okolí úľa už nič nekvitne," vysvetľuje Urban. Včely sa v takom prípade dokrmujú cukrovým sirupom alebo špeciálnym krmivom.
Vlhkosť odhalí, či sú včely v poriadku
Sledovanie vlhkosti v úli a jej porovnanie s vonkajšou vlhkosťou dokáže určiť, či sú včely v úli v poriadku. Či vonku prší alebo praží slnko, včely si neustále udržujú vlhkosť svojho obydlia na určitej úrovni. Ak sa vlhkosť výrazne vychýli, niečo nie je v poriadku.
Včelárovi Marekovi Urbanovi sa napríklad v zime stalo, že jeden z jeho úľov napadli ďatle. Do úľa vydlabali dieru, cez ktorú sa dnu dostali myši a včelstvo zdecimovali. Ak by v tom čase mal Urban program na sledovanie vlhkosti, mohol zničeniu včiel zabrániť. "Videl by som, že teplota aj vlhkosť v úle rapídne klesli nielen kvôli diere samotnej, ale aj kvôli tomu, že včely sa nemohli venovať jedinej činnosti, ktorú v zime robia - vyhrievaniu úľového priestoru," hovorí Marek Urban.
Softvér za pár desiatok eur
O softvér, aký nainštalovali do svojho skúšobného úľa Urban s Határom, prejavia pravdepodobne záujem viacerí včelári. Investícia je totiž až prekvapivo nízka.
"Pri senzoroch, ktoré máme v našom úle, sa v pohode zmestíme do 70 eur. V dnešnej dobe je výhoda, že infraštruktúru k takémuto projektu si viete zohnať oveľa lacnejšie ako voľakedy," povedal Ľuboš Határ.
Včelárom sa teda finančne oplatí zohnať si senzormi zariadený úľ. Ak má napríklad včelár dve či tri stanoviská len 15 kilometrov od svojho domu, tak iba v znáškovom období minie viac peňazí na benzín, pretože úle musí chodiť osobne kontrolovať.
Merania z vidieckeho a mestského úľa budú iné
Obaja iniciátori sledovania včiel uvažujú, že okrem univerzity umiestnia ďalší monitorovaný úľ aj na vidiek alebo do lesa. "Prvý úľ máme rovno pri sebe a máme tu aj wifi, no v lese by takýto úľ musel byť plne autonómny, čo však nie je problém. Vyrieši to prípadne solárny panel a batéria, bol by potom úplne energeticky nezávislý," vraví Ľuboš Határ. Ani dáta by sa pravdepodobne nemuseli zbierať z lesného úľa manuálne. "Dnes je minimálne 2G alebo 3G sieť takmer všade, takže ani v tom nevidíme problém," podotkol.
A aký očakávajú strojcovia monitorovaného úľa rozdiel medzi mestskými a vidieckymi včelami? Podľa Urbana môžu byť údaje z oboch takýchto úľov zásadne odlišné. "Na vidieku je väčšinou monokultúra - kvitne tam buď repka alebo agáty a to kvitnutie trvá krátko. V mestskom prostredí kvitne niečo neustále. Napríklad kúsok od nás je Botanická záhrada SPU, kde od začiatku jari do neskorého leta stále niečo kvitne a to kvitnutie nie je také nárazové," vysvetlil včelár.
