OAXACA/NITRA. Neuveriteľné zážitky, krásne spomienky aj riadnu dávku inšpirácie si nedávno z Mexica priniesol Nitran Karol Felix. V meste Oaxaca, ktoré je hlavným mestom rovnomenného štátu, jedného z 31 členských štátov Mexika, strávil viac ako tri týždne na prvom medzinárodnom maliarskom sympóziu.
Zorganizovala ho mexická výtvarníčka Daniela Jauregui v spolupráci s Múzeum umelcov Oaxacy a za sponzorskej podpory spoločnosti Oro de Oaxaca, ktorá je jedným z najväčších výrobcov mezcalu v Mexiku. Alkohol typický pre tento región sa vyrába z rôznych druhov agáve, ktoré sa tu vo veľkom pestuje, ale tiež rastie voľne v prírode.
V koloniálnom centre Mexika
Spolu s Karolom Felixom tu tvorili a atmosféru stredoamerickej exotiky nasávali ďalší umelci z niekoľkých krajín. So známym nitrianskym maliarom, grafikom, autorom známok a ex libris tu tvoril ešte slovenský maliar Laco Teren, spolužiak z VŠVU. Dlho sa vraj nevideli, o to srdečnejšie bolo stretnutie po rokoch až v Latinskej Amerike.
Tretím Slovákom bol ďalší Felixov spolužiak Stano Černý, ktorý v Mexiku už dlhšie žije. Býva v Playa del Carmen – na „mexickej Floride“ s najkrajšími plážami, kde si stavia atypický dom v džungli. V tomto meste by malo byť sympózium o rok a Nitran verí, že na ňom nebude chýbať.
„Oaxaca je asi jedným z najpôsobivejších koloniálnych miest Mexika. Keď Hernando Cortés dobyl ríšu Aztékov, španielsky kráľ mu udelil titul markíz de Oaxaca a on si v tomto meste zriadil svoje sídlo, čiže Oaxaca sa stala centrom vtedajšieho Mexika. Leží asi hodinu lietadlom od dnešného hlavného mesta Mexico City. Je to mesto bohaté na kultúru a históriu, so zachovalou koloniálnou architektúrou. Mesto umelcov, najmä maliarov – práve odtiaľto pochádzal jeden z trojice najslávnejších mexických umelcov Rufino Tamayo, ktorý tu založil historicky významné múzeum prehispánskej kultúry,“ hovorí Karol Felix.
„Napriek turistickému ruchu Oaxaca nepatrí k najbohatším štátom Mexika, ale ľudia, ktorí tu žijú, sú stále veselí, usmievaví, temperamentní. Užívajú si život. Milujú fiestu a stále tu niečo oslavujú. Snáď každý druhý deň ide mestom hlučný pestrofarebný sprievod s ohňostrojmi a obrovskými bábkami. A k tomu typická mexická temperamentná muzika a salsa ako kultový tanec.“
Maľoval aj bez stojana
Výtvarník mal šťastie, že práve v čase, keď sa konalo maliarske sympózium, mesto veľkolepou fiestou oslavovalo svoje výročie a miestny primátor organizoval predvolebné kortešačky. O to okázalejšie a srdečnejšie bolo privítanie medzinárodnej komunity umelcov v Oaxace. Organizácia ich programu však trošku pokrivkávala v termínoch, keďže sa aj tu prejavil známy latinsko-americký fenomén „maňana“, ale umelci si pobyt užívali so všetkým, čo im malebné mexické mesto mohlo ponúknuť.
„Ľudia sú tu veľmi srdeční, každopádne toto podujatie stálo za to ako veľmi príjemná skúsenosť. Bol to pre mňa obohacujúci zážitok z viacerých dôvodov. Pobyt bol nesmierne inšpiratívny. Farebnosť, pestrosť a radostná živelnosť Mexika a jeho obyvateľov sa miešala so všadeprítomnými symbolmi kultu smrti. Repliky lebiek bolo vidieť takmer všade, väčšinou úžasne štylizované a veselo pomaľované. No fascinácia smrťou tu neznamená niečo negatívne. Mysliac na svoju smrteľnosť si ľudia naplno užívajú každý deň. Žijú pre dnešok, bavia sa a neriešia budúcnosť.“
Zážitkom pre Karola Felixa bolo spoznávať domorodé umenie a kultúru - okrem Múzea prehispánskeho umenia Rufina Tamaya aj veľmi zaujímavé múzeum textilu s originálnymi artefaktmi z obdobia Inkov a Aztékov. Navštívil aj pyramídy a paláce v Monte Alban a Mitle, svedkov doby Aztékov a Zapotékov. Bol tiež v mexických ateliéroch, vypočul si koncerty mexickej hudby a na námestí v jeden deň spolu s ostatnými účastníkmi sympózia maľovali jeden spoločný obraz.
„Niektorí domáci umelci chodili k nám na hotel a tvorili spolu s nami. Ja som dokonca maľoval za podmienok, ako nikdy predtým – našiel som si na dvore miesto v kúte vedľa kaktusov, nemal som ani stojan, ktorí si zobrali Mexičania. Ale nevadilo mi to, ja som prvé dni najmä chodil, spoznával miestne umenie a kultúru a nasával atmosféru a farebnosť krajiny.“
Ďalším dôvodom spokojnosti z pobytu bol pre Nitrana fakt, že sa tu zišla skvelá partia dvadsiatich renomovaných umelcov z celého sveta. Boli tu účastníci z USA, Francúzska, Maďarska, Nemecka, Iránu, Kanady, Filipín či Japonska. So všetkými je Karol Felix naďalej v kontakte a s viacerými z nich plánuje spoločné projekty. Rysuje sa aj možnosť učiť v Oaxace grafiku.
Chutili mu steaky na kaktuse
Počas sympózia mal každý účastník namaľovať dva obrazy inšpirované Mexikom a minimálne jeden z nich nechať organizátorom. Zo všetkých vytvorených diel potom v závere pripravili výstavu v Múzeu umelcov Oaxacy. Tu mali tiež zúčastnení umelci 15 dní po sebe prezentácie vlastnej tvorby.
„Ten druhý obraz som si priniesol na Slovensko, lebo som ho tu chcel dokončiť. Ako motívy diel som si zvolil výrazné výšivky s aztéckymi bôžikmi zo spomínaného múzea textilu, čiže rýdzo historický mexický námet.“
Mexiko je podľa Nitrana nielen krásne, zaujímavé, ale pre našinca aj finančne prijateľné. Lacné sú taxíky, služby i jedlo. „To je skutočne vynikajúce. Jedol som ich typické placky s rôznymi druhmi zelenej omáčky salsa verde, ale asi najviac mi chutili ich výborné steaky pripravené na kaktuse.“
Chystá sa do centra čínskej grafiky
Po Mexiku sa nitriansky výtvarník vybral oddýchnuť do Talianska, kde bol už v júli na Benátskom Bienále, a v septembri sa chystá do Číny. Na základe pozvania Medzinárodnej základne grafiky Guanlan sa zúčastní otvorenia medzinárodného bienále grafiky a ako hosťujúci umelec strávi mesiac v umeleckom centre pre výtvarníkov.
Projekt potrvá tri roky a v priebehu každého roka by sa tu malo vystriedať 15 výtvarníkov z celého sveta. Počas mesačného pobytu tu Nitran vytvorí dve grafiky, bude tu mať svoju prezentáciu aj prednášku o východoeurópskej kultúre a umení.
Ešte predtým Felix doma ako kurátor uvádza dve výstavy. Prvého septembra v M'Art Print Gallery vo Veľkom Záluží otvoril výstavu diel talentovaného nitrianskeho výtvarníka Juraja Ďuriša s názvom Formy formy a v Seredi, v bastióne kaštieľa, 9. septembra kurátorsky predstaví tvorbu účastníkov maliarskeho sympózia Bludné prúdy.
Umelec donedávna vystavoval v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a v Turčianskej galérii v Martine. Medzitým v Pálffyho paláci predstavil najnovší cyklus kresieb s tematikou mexických lebiek, ktoré vytvoril doma po návrate z Mexika. Symbol kultu smrti v 15 veľkoformátových kresbách stvárnil zlatou a striebornou farbou na čiernom papieri. Po návrate z Číny chce pokračovať v maľovaní ďalších obrazov inšpirovaných Mexikom – tentoraz plných farieb a života.
