NITRA. Dve nové výstavy otvoria vo štvrtok 14. septembra v Nitrianskej galérii. Výstavu Kristiána Németha Crack sprístupnia o 17.30 h.
Krehké pomníky a pomníky krehkosti
Autor sa podľa kurátora Ľuboša Lehockého doposiaľ vo svojej tvorbe často vracal najmä ku kritickému dialógu so súčasnou katolíckou cirkvou. Výstavou Crack v Galérii mladých v Nitre sa však odkláňa od v minulosti pertraktovaných tém a vymedzených rámcov a svoje vyjadrenia buduje interpretačne otvorenejšie a všeobecnejšie. Jeho aktuálne inštalácie sú svojim koncíznym, úsporným, subtílnym, ale znepokojivým výrazom podobné tým z minulosti, no prekračujú staršie tematické a ideové horizonty.
Autor tu už nereflektuje napríklad trieštiaci sa vzťah konkrétneho jednotlivca k inštitúcii cirkvi, ale všíma si samotnú krehkosť ako fenomén, ktorý prestupuje akýkoľvek vzťah. Krehkosť je tu nahliadaná ako symbolická kvalita, všeobecný princíp či tušená a znenazdajky odhalená vlastnosť vecí, ľudí, hodnôt.
Némethove aktuálne práce možno vnímať aj ako krehké pomníky a pomníky krehkosti ako takej. Sú to opozitá monumentov konkrétnych historicko-politických udalostí alebo osobností, ktoré vídame v uliciach a na námestiach v podobe masívnej bronzovej hmoty, ktorá neraz stojí na krehkejších základoch ako autorova dočasná krištáľová architektúra v Nitrianskej galérii.
Úspešný jubilant
Pri príležitosti júnových 80. narodenín významného scénografa Františka Pergera otvoria vo štvrtok o 18. h súbornú výstavu jeho diela s názvom Scénografia.
Dlhoročný interný scénograf DAB sa narodil 15. júna 1937 v Kružlovskej Hute pri Bardejove v sklárskej rodine, no väčšinu svojho profesionálneho života prežil v Nitre. Je absolventom VŠMU v odbore scénografia u Ladislava Vychodila. Do nitrianskeho divadla nastúpil v roku 1962 ako scénický a kostýmový výtvarník a pôsobil v ňom takmer 40 rokov. Vytvoril tu viac než 110 scénických výprav a návrhov kostýmov, divadelných plagátov a bulletinov. Spolupracoval najmä s režisérmi Karolom Spišákom, Jozefom Bednárikom a Martinom Kákošom.
Jeho scénografické riešenia spoluvytvárali úspešné inscenácie Leto a dym (1966), Matka (1968), Neznámy (1969), Dom Bernardy Alby (1979), Titus Andronicus (1981), Proso (1986) či Modrý vták (1988). Scénograficky sa podieľal na nitrianskych muzikáloch Pacho sa vracia (1995), Mária Stuartová (1995), Fidlikant na streche (1998), Báthoryčka (2000), Edith a Marlene (2004) a i.
František Perger zaraďuje medzi svoje najúspešnejšie počiny tie, ktoré pripravil s režisérom Jozefom Bednárikom: „Azda moja najúspešnejšia scéna bola k inscenácii Dom Bernardy Alby (1979), ktorá v tom čase bola jednoznačne najlepšou československou inscenáciou. K nezabudnuteľným patrí tiež Proso (1986), ktorú Divadlo Andreja Bagara vyviezlo na hosťovanie do vtedajšieho pražského Divadla na Vinohradoch. Nezabudnem nikdy, ako sa otvorila opona a diváci začali tlieskať scéne, ktorá sa pred nimi odkryla. Nestáva sa často, aby potlesk zaznel na začiatku hry. Vtedy prišiel za mnou Bednárik a zablahoželal mi: ,Fero, gratulujem Ti, to som ešte v živote nezažil.´“
Popri práci v nitrianskom divadle pôsobil František Perger ako scénograf aj vo viacerých divadlách na Slovensku a v zahraničí. Okrem scénografických návrhov pripravoval tiež návrhy kostýmov, bábok, divadelných plagátov, bulletinov. Rovnako realizoval scénické výpravy pre film a televízne inscenácie. Zúčastnil sa na mnohých kolektívnych domácich i zahraničných výstavách a pravidelne realizoval samostatné výstavy.
František Perger je súčasťou výraznej nitrianskej divadelnej generácie 70. až 90. rokov 20. storočia – tej, ktorá formovala poetiku Divadla Andreja Bagara v Nitre. Svoje skúsenosti odovzdával ďalej aj prostredníctvom spolupráce s amatérskymi a študentskými divadlami, podieľal sa na rôznych mestských projektoch.
Autor: re/ng
